Srpen 2007

3.Kapitola-Pomsta

31. srpna 2007 v 18:27 | Jane245 |  ^^Romantická výmena^^
Znovu ďaľšia kapitolka. Ako u E.P. ani dnes ďaľšiu nepridám. zajtra môžu pribudnúť ale dve. Príjemné čítanie.
Podmienka:10komentárov pre pridanie ďaľšej kapitoly.
Jane245
"Ďakujem Sebastian."usmiala sa Lucy.
"Neni zač. Chcel som sa ťa niečo opýtať....Nechcela by si so mnou zajtra von?"
Lucy sa naňho pozrela. Nemohla uveriť vlasntým ušiam.
"Rada s tebou pôjdem."povedala a usmiala sa.
"No ja si musím ešte niečo zariadiť. Zajtra o tretej v spoločenskej miestnosti."povedal a odišiel.
Po chvíli prišla Lily.
"Ahoj. Kde je Sebastian?"
"Šiel niečo zariadiť."povedala s úsmevom.
"A prečo sa tak usmievaš?"
"On...pozval ma na rande." Lily na ňu vyvalila oči.
"To vážne?" Lucy iba prikývla.
"Tak to ti gratulujem."povedala lily.
"A čomu?!"zakričal Potter.
"Čo chceš? Nestačilo ti to predchvílou?!"zakričala Lily. To už bol Potter pri dievčatách
"Predstav si, že nie."zazubil sa James.
"Nemám na teba náladu! Choď si za tým svojím Blackom a nás už neotravuj!"
"Ale no tak, Evansová! Prečo si na mňa tak zlá?!"
"Lebo ma otravuješ!"
"Ja? To by som si nikdy nedovolil."
"Lucy poďme! Tu stácame iba čas."povedala Lily a spolu s Lucy odkráčali preč.
"Čo do nich vošlo?!"spýtal sa po chvíli James Blacka.
"Braček, mňa sa nepýtaj."odvetil smutne Sirius.
"Tak poď, pôjdeme hoviť Filchovi do kabinetu hnojové bomby."povedal James.
_______________________________________________
"Rýchlo utekaj!" kričal Sirius. Spolu s Jamesom sa rozbehli chodbou, pretože ich naháňaj Filch.
"Poď rýchlo sem!"zakričal James a ťiahol Blacka do jednej tmavej chodby.
"Fagani odporný! Len vás chytím! Chytím vás pod krk a hodím drakom!"rozčuloval sa Filch keď prešiel okolo.
"Poď musíme rýchlo utiecť, lebo nás tu nájde."povedal potichu Sirius. Znovu sa rozbehli smerom k chrabromilskej veži.
"AU!"
"Prepáč, nechcel som do teba naraziť."povedal Black dievčine, do ktorej narazil. Chytil ju za ruku a pomohol jej vstať. Až potom zistil, kto to vlastne je.
"Brownová?!"
"Black?! Ihneď ma pusť!"
"No tak ja už pôjdem."povedal James a odišiel.
"Ja ťa mám pustiť?! Veď ťa ani nedržím! Čo si slepá?!"
"Nie, som inteligentnejšia ako ty!"odsekla a vytrhla si ruku z jeho zovretia.
"No jasne! Až naprší a uschne!"
"Už mi daj pokoj a neotravuj!"
"Ja? To ty ma stále prenasleduješ!"
"Čo si sa zbláznil?! Ty arogantný...."
Lucy to však nestihla dopovedať, pretože ju Black pobozkal. Po chvíli sa jej podarilo od neho otrhnúť.
"Čo si to dovoluješ!"zakričala a dala mu facku.
"Už nikdy sa neopováš pobozkať ma, lebo si to odskáčeš! A bude to horšie ako jedna facka!"
V tom sa otočila a pokračovala vo svojej ceste, do knižnice. Po chvíli už len počula, ako na ňu kričí.
"Veď ty uvidíš, kto je Sirius Black!"
Lucy len pokrútila hlavou. Vôbec nevenovala tomu pozornosť.
"Ahoj."pozdravila Lily, keď si vedľa nej sadla v knižnici.
"Ahoj Kde si sa toľko zdržala?"
"Ale, ten sprostý Black ma zhodil na zem a potom som sa s ním stále hádala a..."
"Čo sa potom stalo?!"
"...a pobozkal ma."povedala tichším hlasom.
"To nemyslíš vážne?! Dúfam, že si to nenechala len tak."
"Samozrejme, že nie. Veď vieš, že mám rada Sebastiana. Dala som mu facku."
"Urobila si správne."
"Čo to čítaš?"spýtala sa so záujmom Lucy.
"Len taká kniha o obranných kúzlach."
"Aha."povedala Lucy a začala sa obzerať po ostatných študentoch. Zrak sa jej zastavil na slizolinskom chlapcovi s mastnými vlasmi a krivým nosom. Dychtivo čítal každú stránku knihy. ´Zájdem sa s ním porozprávať.´pomyslela si Lucy.
"Ahoj." Snape zdvihol zrak a uprel ho na Lucy. Potom ho znovu skopil.
"Len ma tak napadlo, že by sme sa mohli porozprávať."povedala mu milo.
"S humusákmi sa nebavím!"odpovedal nahnevane.
"To je škoda. Nie však moja ale tvoja!"odsekla.
"Keď myslíš...."
"Chcem sa pomstiť Blackovi. Na to potrebujem ale tvoju pomoc." V tom Snape zdvihol svoj pohľad.
"Počúvam!"
"Ešte to nemám úplne vymyslené, ale keď nad tým pozormýšľame, môžme vymyslieť úžasnú pomstu. Platí?" spýtala sa a nastavila ruku. Snape iba prikývol a ruku prijal.

23.Kapitola-Návrat z ošetrovne

31. srpna 2007 v 16:51 | Jane245 |  Emma Potterová
No nie je najdlhšia, ale viac som nestihla. Musím sa pripravovať do školy a ešte k tomu malujeme byt :( No hrôza. Dnes už asi nová kapitolka nepribudne, ale zajtra by mali pribudnúť dve alebo tri kapitoly tejto poviedky. Príjemné čítanie.
Jane245
Na druhý deň ma už pustili z ošetrovne. Nikomu som to nehovorila, chcela som prekvapiť Angelu a Lily. Madam Pomfreyová ju pustila počas obednej prestávky. Rozhodla som sa, že pôjdem rovno do Veľkej siene.
Bolo tam veľa študentov, ktorý práve preberali, čo sa udialo v škole. Poobzerala som sa. Hneď ako som ividela Lily s Angelou, vydala som sa za nimi.
"Ahojte."pozdravila som ich.
"Ahoj Emma. Ty si už tu?"spýtala sa Lily.
"Áno, madam Pomfreyová ma už pustila."
"A ako sa cítiš?"spýtala sa Angela.
"No bolo mi aj lepšie."
"Teraz pôjdeš na hodinu?"
"Asi nie. Potrebujem si ešte oddýchnuť, tak pôjdem do spoločenskej miestnosti. Teraz by tam nikto nemal byť, tak budem mať chvíľu pokoj."
"Pôjdeš po vyučovaní aspoň k jazeru? Vieš, keď je ešte penké počasie."spžýtala sa opatrne Lily.
"Jasné, prečo nie. Bude aspoň zábava."
"Dobre, mi už musíme ísť, lebo nestihneme poslednú hodinu."
"Jasne choďte. Počkám vás v spoločenskej."usmiala som sa. Dievčatá sa zvihli a odcupitali na vyučovanie.
"Aspoň si budem čítať knihu."povedala som si pre seba.
Vstala som a odišla do chrabromilskej veži.
"Heslo?"spýtala sa Tučná paní.
"Punčové rezy."odpovedala som.
"Je mi ľúto, ale toto zlé heslo."
"Ako to?!"
"Včera sa menilo."
"Ale ja som bola na ošetrovni. Nemôžete ma pustiť? Veď ma poznáte..."
"Ale ja vás bez správneho hesla pustiť nemôžem, je mi ľúto."
"Vianočné koláčiky!" zakričal niekto za mnou. Hneď som sa otočila, aby som videla môjho záchrancu, ktorý ma pustil dnu. Akonáhle som zistila, kto to je, vošla som dnu a ponáhľala som sa do dievčenských spáľní.
"Emma počkaj!"zakričal za mnou.
"Nie James, nechcem ťa vidieť! A nemal si byť náhodou na vyučovaní?!"
"Emma, prosím. Porozprávajme sa."
"Nie! Nemáme o čom."
"Emma, tak si ma aspoň vypočuj."
"Už som ti povedala, že NIE! Ublížil si mi. Daj mi čas!"
"Emma, len chcem, aby si vedela, že som to nechcel."povedal smutne a odišiel.
Nechal ma tam stáť a utápať sa vo vlastných myšlienkach. ´Mám mu odpustiť? Ale on ma napadol. Potrebujem čas. Možno potom.´
Z premýšľania ma vytrhol Remus, ktorý práve vošiel do spoločenskej miestnosti.
"Ahoj Emma."
"Ahoj Remus. Čo tu robíš?"
"Akurát som sa vrátil z ošetrovne. Ako sa cítiš?"
"Bolo mi aj lepšie."
"Ja som ti chcel povedať, že James to naozaj ľutuje." V tom sa ale zarazil. Asi teraz oľutoval, že začal o ňom hovoriť.
"Teraz mi to hovoril. Remus, ja mu ale nemôžem teraz odpustiť. Niesom na to pripravená. Potrebujem čas." Povedala som a po tvári mi stiakla malá slza. Po nej nasledovala ešte jedna a potom ďaľšia. Remus si toho všimol, prišiel ku mne a objal ma.
"Emma, bude to dobré. Nezabúdal, že som tu a keby si niečo potrebovala, stačí mi povedať."povedal a pohľadil ma po vlasoch.
"Ďakujem."povedala som slabým hláskom.
"Nerád od teba odchádzam, ale už musím ísť. Chcem stihnúť aspoň časť poslednej hodiny."
"Samozrejme."povedala som a pustila som ho."Kvôli mne máš mokrý habit, prepáč."
"Ale to nič. Tak sa maj. Po vyučovaní môžme volačo podniknúť."Usmial sa a vyšiel ce portrér Tučnej panej.
"Pán Lupin. Kde ste boli toľko?"spýtal sa profesor Slughorn po príchode Remusa do učebne.
"Bol som ešte na ošetrovni."
"Dobre, tak si sadnite. Keďže už by ste nestihli dokončiť váš vlastný elixír, pomôžte pánovi Blackovi."
Remus iba prikývol a sadol si vedľa Siriusa.
"Kde si bol toľko?"
"Stavil som sa v chrabromilskej veži a stretol som tam Emmu."
"A ako sa má?"
"Fyzicky dobre, ale duševne je na tom zle. Stále je smutná a plače."
"To ešte kvoli tomu incidentu s Jamesom?" Remus prikývol.
"Ale ani James na tom nie je najlepšie." poznamenal Remus.
"To sa časom urovná. Snáď..."
"Poobede chceme s Emmou niečo podniknúť. Pridáš sa?"
"Samozrejme Moony. Aspoň ju trocha rozveselíme"povedal Sirius a spolu sa pustili do elixíru.

2.Kapitola-Sebastian

30. srpna 2007 v 22:13 | Jane245 |  ^^Romantická výmena^^
Znovu ďaľšia kapitolka, pre dnešok posledná. Príjemné čítanie.
Podmienka:5komentárov pre pridanie ďaľšej.
Jane245
"Dobré ráno."povedala Lily, akonáhle vstala. Všimla si, že Lucy už dávno nie je vo svojej posteli.
"Dobré."zakričala Lucy z kúpeľne.
"Hneď som tam pri tebe!"
Tak ako Lucy kričala, sa aj stalo. Lily už bola oblečená a spolu sa vydali do Veľkej siene na raňajky. Sadli si hneď na kraji chrabromislého stola.
"Čo si myslíš, že koho vyberú na ten výmenný pobyt?"spýtala sa Lucy.
"No asi tých čo sa správajú vzorne, aby neurobili hanbu našej škole."poznamenala Lily a natrela si na chleba nátierku, ktorá mala ružovú farbu.
"Hm...tak to ty tam pôjdeš a mňa tu necháš?"posmutnela Lucy.
"Po prvé: Ako vieš, že tam pôjdem a po druhé: prečo by si tam nešla ty?"spýtala sa neveriacky Lily.
"Lebo si múdra a slušne vychovaná. A ja lebo nie som až tak múdra ako ty."
"Neblázni. Si tak inteligentná, ako ja."
"Slečna Evansová, tu máte rozvrh." povedala profesorka McGonnagalová a podávala jej rozvrh. To isté urobila aj pri Lucy.
"Nie je to až tak zlé. Čakala som, že to bude horšie."poznamenala po chvílke Lucy.
"Súhlasím. Ale teraz by sme amli ísť pre veci, inak nestihneme prvú hodinu."
Dievčatá vstali od stola a zamierili do spoločenskej miestnosti.
"Lily, nevieš, kde mám učebnicu na elixíry? Neviem ju nájsť."pýtala sa Lucy, keď si balili učebnice do školskej tašky.
"Myslím, že som ju videla pod tvojou posteľou."
"Ďakujem."
"Nemáš zač. Teraz by sme ale mali ísť, lebo zmeškáme obranu proti čiernej mágií."povedala Lili.
"Dorbý deň študenti. Vítam vás v novom školskom roku na tejto škole. Som profesorka McNellová. Teraz sa budete predtavovať vy mne. Začneme tuto dievčinami."povedala a ukázala na Lily a Lucy..
"Volám sa Lily Evansová. Bavia ma knihy a svojich kamarátov."povedala s úsmevom a sadla si.
"Volám sa Lucy Brownová. Bavia ma tiež knihy, hlavne o bielej mágií a kúzelných tvoroch. Rada si pozrem aj kvalitný metlobal. Nadovšetko mám rada ale svojich kamarátov, ktorých by som nikdy nezradila."
Takto to pokračovalo stále. Na radu prišli záškodníci.
James len neochotne vstal a začal hovoriť.
"Volám sa James Potter. Baví ma metlobal a mám veľmi rád Lili Evansovú, ktorá ma stále odmieta a nechce so mnou ísť na rande, čo vôbec nechápem prečo. To mi pripomína. Evansová, prečo so mnou nechceš ísť na rande?"zaučal cez celú triedu.
"Pán Potter, ďakujem, že ste sa predstavili, ale tieto záležitosti si vybavujte po vučovaní."povedala profesorka a Potter si sadol na svoje miesto.
"Sirius Black. Moje záľuby. Porušovanie školského poriadku a dievčatá. Nemám rád knihy."
"Remus Lupin. Mám rád svojich kamarátov, knihy o všetkom a zvieratá." Sadol si. Posledný, kto sa ešte nepredstavil bol Peter. Ten len opatrne vstal, ako by mu mal niekto ukusnúť hlavu a začal hovoriť.
"Volám sa Peter Pettigrew. Mám rád jedlo." A sadol si. V tom sa mu všetci začali smiať. Dokonca aj na pani profesorke boli vydieť známky smiechu.
"No tak, ukľudnite sa!"upozornila profesorka.
Potom sa predstavovali všetci zo slizolinu. Tam bolo stále počuť čierna mágia. Nedalo sa tomu ani čudovať, keď skoro všetci mali rodičov smrťožrútov.
"Ďakujem, že ste sa mi predstavili, teraz si zopakujeme...."
"Dnes bol celkom schopný deň,"poznamenala Lucy pri obede.
"Ale ešte nás čaká transfigurácia."upozornila ju Lily.
"Myslíš, že McGonnagalka povie niečo viac o tom výmennom pobyte?"
"Podľa mňa áno, ale nechajme sa prekvepiť."povedala Lily a naložila si na tanier zemiakovú kašu.
"Vítam vás na prvej hodine v tomto roku. Tento rok sa budeme učit, ako byť metamorfág s prútikom. Je to veľmi zložité, ale za veľkého sústredenia to určite všetci zvládnete..."
Hodina ubehla veľmi rýchlo. Každý sa dnes zabával. James skončil s dlhými ružovými vlasmi a Sirius mal kriklavo zelené. Lili si ich zmenila na obyčajnú hnedú a Lucy mala každú chvíľu inú farbu. Zrazu zazvonilo a všetci sa začali zberať von z učebne.
"Potter, Lupin, Evansová a Brawnová, poďte sem."zavolala na nich profesorka McGonnagalová.
James sa pozrel na Siriusa.
"Počkaj ma tu za dverami, hneď prídem."povedal a Black len prikývol hlavou.
"Zavolala som vás, pretože som vás vybrala na výmenný pobyt." Všetci štyria na ňu vyvalili oči.
"Viem, že som sa rozhodla rýchlo, ale urobila som správne rozhodnutie." povedala a usmiala sa.
"Ehm...pani profesorka, ja nebudem môcť ísť."povedal po chvíli Remus.
"A prečo by ste nemohli?"
"No viete, mám chorú mamu a..."
"Och prepáčte, zabudla som. Ale koho zavoláme namiesto vás?"
"Ja by som o niekom vedel."proplietol sa do rozhovoru Potter. Dievčatá už vedeli, koho chce navrhnúť.
"A kto by to mal byť pán Potter?"
"No Sirius Black by mohol byť vhodná náhrada za Remusa."
"Dobre, zvážim to. Chlapci, môžte ísť."povedala a vyšli z učebne.
"Dievčatá, vám chcem len povedať, že ste boli vybraní aj z toho dôvodu, aby ste na chlapcov dávali pozor. Vietr aký sú.....nerozvážny a vy ste asi jediné, kto ich vie...schladiť."usmiala sa profesorka McGonnagaová. Dievčatá len prikývli a vyšli z učebne.
"To je úžasné. Tak sa nám to podarilo."začala hovoriť Lucy, hneď ako opustili učebňu. Lily posmutnela.
"Čo sa stalo Lily?"
"Nič...ja len, že toto je posledný rok, čo sme tu a ani tu poriadne nebudeme."
"Neboj. Nplno si to tu užijeme."povedala a usmiala sa na rusovlásku.
"Máš pravdu. Čo budeme robiť teraz?"
"No, keďže ešte nemáme učenie, mohli by sme ísť k jazeru."zavrhla Lucy.
"Dobrý nápad."pochválila Lily.
Šli do dievčenkých spáľní, aby si odložili školské tašky. V spoločenskej miestnosti ich však niekto zdržal.
"Aho Lucy." pozravil vysoký hnedovlasý chlapec.
"Ahoj Sebastian."usmiala sa Lucy.
"Čo budeš teraz robiť?"
"Ideme aj s Lily k jazeru. Nechceš sa pridať?"
"A to nebude vadiť Lily..."
"Nie, to určite nebude." Povedala a odišla za Lily.
"Lily?"
"Hm?"
"Nevadí keď s nami pôjde aj Sebastian?"
"Myslíš Sebastian Orsino?"
"Áno, ten."
"Nie nebude. Viem, že sa ti už dlhšiu dobu páči."usmiala sa. Lucy sa na ňu vrhla a objala ju.
Spolu vyšli do spoločenskej miestnosti, kde ich už čakal Sebastian.
"Ahoj Lily."
"Ahoj Sebastian."
"Môžme ísť?"spýtala sa Lucy.
"Jasne, ideme."povedal Sebastian.
Pri jazere si sadli pod jeden strom. Bolo to tam pekné a čo je hlavné, nebolo tam veľa študentov. Začali sa rozprávať o prázdninách, o škole, o výmennom pobyte dovtedy, pokým....
"Ahoj Evansová!"zakričal na ňu James.
"Čo som komu urobila?"spýtala sa Lily.
"Ešte stále ťa otravuje?"spýtal sa Sebastian.
"Ešte stále. Ešte k tomu mňa stále provokuje Black."povedala Lucy.
"Neboj, teraz ťa otravovať nebude."povedal a usmial sa. Keby Lucy práve vtedy nesedela, už by sa jej podlomili kolená.
"Evansová, nechceš ísť so mnou na rande?"spýtal sa Potter, keď prišiel k nim.
"Nie nechcem a ani chcieť nebudem!"zavrčala Lily.
"Ale, no tak, Evansová. To by si mi urobila?"
"Áno, máš pravdu. Urobila!" Po chvíli k nim prišiel Black.
"Nazdar Brownová. Tešíš sa na výmenný pobyt?"
"Áno, pretože tam nebudeš ty!"odsekla.
"Mám pre tebasrdcervúcu správu. McGonnagalová mi teraz povedala, že idem namiesto Remusa."
"To je snaď zlý sen."
"Nie neni. Si rada?"
"Bola by som radšej, keby namiesto teba ide obrovský mäsožravý slimák."
"Som potešený, že sa tak tešíš."zazubil sa.
"Neotravuj ma už!"zavrčala Lucy.
"Ale, ale. Volakto tu nemá dobrú náladu."
"Mám ju vždy zlú, keď vidím teba!"
"No tak Black, už ju nechaj!"zaplietol sa do rozhovoru Sebastian.
"Ale Orsino, nehraj sa tu na záchrancu a choď si po svojom!"
"Nie. Som tu s Lucy a Lily a vy sa k nim už nebudete približovať!"
"A ak neposlúchnem? Čo mi urobiš?!"
Na to Sebastian vytiahol prútik.
"Už sa ťa bojíme."povedal Sirius a s Jamesom sa začal smiať.
"To by ste sa mali! A už vypadnite!"
"Lebo čo. Napadneš nás?"
"Expelliarmus!"zakričal Sebastian. Sirius sa tomu len ladne uhol.
"To je všetko čo dokážeš?"zasmial sa Black.
"Expelliarmus!" Kúzlo Siriusa trafilo a odhodilo niekoľko metrov dozadu.
"Sebastian, dosť!"povedala Lucy. "Nestojí ti za to. Budeš mať ešte kvôli nemu problémy."
"Máš pravdu."povedal a skopil prútik.
"Pôjdeme už do hradu?"spýtala sa Lily.
"Môžme."povedal Sebastian a chytil Lucy za ruku.
Sirius sa na nich pozeral, do kým neodišli a sklopil hlavu k zemy.

22.Kapitola-Následky

30. srpna 2007 v 19:54 | Jane245 |  Emma Potterová
Táto kapitolka je trochu kratšia, ale dnes je posledná. Príjemné čítanie.
Podmienka:10komentárov pre pridanie ďaľšej kapitoly.
Jane245
"Emma!" kričal na mňa James. Ja som však nereagovala. Chytil ma do náruče.
"Čo som to len urobil! Čo som ti urobil. No tak, Emma, preber sa! Prosím!"kričal a nadával sám sebe za to, čo vyviedol.
"Pusť ju!"
"Teba počúvať nebudem, Srabus. Stalo sa to len kvôli tebe!"
"Nie, ja za to nemôžem a ty to moc dobre vieš. Vieš, že za to môžeš ty, lebo ty si ju napadol!"zakričal a pomocou levitačného kúzla ma vzal na ošetrovňu.
James sa za Severusom ešte dlho pozeral potom k nemu prišiel Sirius.
"Tak to si poašlal, braček."povedal sklamane a odišiel do hradu. James tam zostal stáť sám. Nevedel kam pôjde, ale nechcel ísť do chrabromilskej veže. Nakoniec sa rozhodol, že pôjde na ošetrovňu.
Medzitým na ošetrovni
"Madam Pomfreyová!"kričal Severus. Madam vyšla zo svojej pracovne.
"Čo sa jej stalo?"spýtala sa a ukázala, aby ju položil na posteľ.
"Zasiahlo ju kúzlo."
"A viete aké?"
"Neviem, bolo neverbálne, ale malo červený blesk."
"Dobre, posaďte sa, uvidíme, čo sa s tým dá robiť."povedala so znepokojivým hlasom
Severus si sadol tam, kde mu Pomfreyová ukázala.
"Prepáč, Emma. Nechcel som, je to len moja chyba."hovoril si potichu.
Potom zdvihol hlavu a pozrel sa na mňa. Madam Pomfreyová okolo obiehala a snažila sa urobiť všetko, čo je v jej silách.
Ubehla už asi hodina. Ležala som nehybne a stále som nevedela reagovať na hlasy, ktoré som okolo seba počula.
"Ja som ale naozaj nechcel. Neuvedomil som si, čo robím."
"Pán Potter, nemôžem povedať, že vás chápem, ale trest vám pre tentokrát nedám. Trest je sám o sebe, že sa vašej sestre niečo stalo."
"A kedy sa preberie?"
"Neviem. Ale berte na vedomie, že keď vás vaša sestra uvidí, nebude nadšená. Nebude vás chcieť pri sebe."
"Ale ako jej mám vysvetliť, že som to nechcel?"
"Čas všetko vyrieši. Teraz vás tu nechám, musím ešte niečo napraviť."
Keď sa zabuchli dvere na ošetrovni, otvorila som oči. Videla som všetko rozmazané. Až potom som začala spoznávať, čo, alebo kto všetko je okolo mňa. Po mojej pravej ruke driemal Severus. Z druhej stany bol môj.....brat.
"Emma, si v poriadku?"spýtal sa ma hneď ako som otvorila oči. Ja som len od neho odvrátila pohľad. Nemala som chuť s ním hovoriť za to, čo mi urobil.
"Emma, ja ťa chápem. Len chcem, aby si aj ty pochopila, že som nechcel."povedal smutne a sklopil svoj zrak.
"James, nie nchápeš ma. Keby si ma chápal, nenapadol by si ma. Nechaj ma tak, nechcem byť s tebou."povedala som mu zatiaľ kludným hlasom.
"Emma,...."
"Nie! Nechaj ma tak! Nechcem ťa vidieť!"začala som kričať. Na to za zobudil Severus a došla aj madam Pomfreyová.
"No tak, pán Potter, nechajte ju. Musí si oddýchnuť."povedala madam Pomferová.
James iba prikývol a smutne odišiel.
"Mám odísť aj ja?"spýtal sa Severus.
"Neposielala by som ťa, ale musíš si oddýchnuť. Bež sa vyspať. A netráp sa."usmiala som sa naňho. Severus môj úsmev opätoval a odišiel preč. Bola som veľmi vyčerpaná, tak som ihneď zaspala.
V ten večer v chrabromilskej veži
"James, choď si ľahnúť. Si určite vyčerpaný."povedal mu Remus.
"Nejdem!"odsekol James.
"Ale potrebuješ si oddýchnuť."stále ho prehováral.
"Skoro som ju zabil. Napadol som moju malú sestričku, ktorá ma teraz za to nenávidí!"
"To určite nie, len si potrebuje urovnak myšlienky."
"Tak prečo dovolila Srabusovi, aby zostal pri nej a mne nie?"
"Ona je iba zmetená."
"Nie, ona ma nenávidí."povedal smutne James a odišiel.
"Toto asi len tak neprejde. Však?"spýtal sa Sirius.
"Nie asi nie."poznamenal smutne Ramus.
"Tak tomu trocha pomôžeme."povedal Sirius a zadával sa vo oknom

21.Kapitola- Brat & sestra

30. srpna 2007 v 17:56 | Jane245 |  Emma Potterová
Pri predchodzej kapitole som sice napísala, že 15 komantárov, ale neviem sa dočkať, čo poviete na túto kapitolku.
Túto kapitolu chcem venovať všetkým, ktorý pravideľne navštevujú túto stránku.Nezabudnite komentovať! Príjemné čítanie.
Jane245
"Ahoj."Ozvalo sa za mnou. A na očiach som ucítila šatku.
"Ahoj,"s úsmevom som odpovedala. Konečne niekto, kto mi rozumie.
"Ako si sa dnes mala?"
"No až do večere mi som sa mala úplne skvele."
"A prečo až do večere?"
"Ty si nevidel to divadielko?" spýtala som sa.
"Ale videl, ale moc som nechápal, o čo ide."
"No jeden môj kamarát, s ktorým mi bolo dobre na výlete v Rokwille urobil niečo, kvôli čomu som sa v ňom sklamala a už mu veriť asi nikdy nebudem. Ale ani neviem, prečo ti to hovorím Teba také veci nezaujímajú. Ty si úplne iný."
"Mňa zaujíma všetko, čo sa deje okolo teba."
"Ďakujem. Len je mi ľúto, že neviem kto si,"posmutnela som.
"Neboj, raz sa to dozvieš."
"A ako si sa dnes mal ty? S kým si bol v Rokwille?"
"No dalo sa to vydržať a bol som s jednou kamarátkou."
"Aha a akou? Možno ju poznám."
"No niekedy ti o nej poviem. Teraz sa chcem rozprávať o tebe."
"A prečo o mne?"
"Inač, ešte som ti nezagratuloval za tú hodinu súbojov."
"Ty si tam bol?"
"Samozrejme."
"A ako sa darilo tebe?"
"No celkom dobre."
Takto sme sa roprávali až do rána. Potom sa musel so mnou rozlúčiť, pretože musel ísť ešte niečo zariadiť. Vôbec som si neuvedomovala, že som celú noc prerozprávala. Bolo mi s ním tak dobre. Čím viac som sa s ním ale rozprávala, tým viac som rozmýšľala nad tým, kto to môže byť. Na nič som ale neprišla. Dával si pozor, aby sa nepreriekol.
Šla som teda do dievčenských spáľní. Musela som sa prichystať na vyučovanie. Obliekla som si čistý habit a učesala vlasy do vysokého vrkoča. Pomaly som sa odobrala do Veľkej siene na raňajky.
Keďže bolo o dve minúty šesť, Veľká sieň ešte nebola otvorená. Musela som tam chvíľu počkať. Začala som sa obzerať. Bolo tu pár študentov, ale nikto známy, ktorého by som poznala. V tom sa otvorili dvere a tí čo tam čakali sa nahrnnuli dnu.
Sadla som si za chrabromilský stôl a začala som jesť. Po chvíli do Veľkej sieni prišiel Snape. Rozhodla som sa, že ho pôjdem pozraviť.
"Ahoj," pozdravila som ho s úsmevom.
"Hm,"odpovedal nabrúsene.
"Ako sa máš?" pokúšala som sa o konverzáciu.
"Zle."
"A prečo?"
"Lebo ma tu otravuješ!"
"Tak prepáč, že som sa s tebou chcela porozprávať ako kamarátka."
Povedala som a chystala som sa vstať, v tom ma chytil za ruku.
"No tak dobre, hlavne sa neurážaj." povedal.
"O to sa neboj."usmiala som sa.
"Prečo sa so mnou rozprávaš?"
"A nemohla by som?"
"Nie, len chrabromilčania si nesadajú bežne k tomuto stolu a už vonkoncom sa nerozprávajú so mnou."
"No ja som zrejme výnimka. Čo budeš dnes robiť?"snažila som sa navrhnúť tému na rozhovor.
"Mám vyučovanie. Čo by som mohol asi robiť."odsekol.
"To sa budeš celý deň len učiť?"
"A čo iného by som mal robiť?"
"No...môžme ísť po vyučovaní k jazeru. Len ako kamaráti." Neveriacky sa na mňa pozeral.
"To ako vážne?"
"Jasné, prečo nie?"
"Lebo nikto by so mnou netrávil svoj voľný čas dobrovoľne."
"No vidíš. Ja áno."
"Tak dobre, stretneme sa potom pri vchode do hradu."
"Dobre, teším sa. Pekný deň."
Odišla som od stola. Každý na mňa pozeral, čo som tam robila. Nestáva sa to každý deň, aby sa chrabromilčanka rozprávala so študentom zo slizolinu. Pr dverách ma niekto zastavil.
"Čo si tam robila?"spýtal sa ma Black apolu s mojím bratom.
"Do toho ťa nič. Je to moja vec!"odsekla som.
"To teda nie je. Som tvoj brat a mám právo to vedieť."priplietol sa do rozhovoru James.
"Nie nemáš. Niesom tvoj majetok, čiže sa ti nebudem ani spovedať. A teraz ak dovolíte mám aj dôležitejšie veci, ako baviť sa s dvoma neandertálskými magormi, ktorý si nedovidia ani na svoj vlastný nos!" zavrčala som a odišla na prvú hodinu. Aj keď bolo ešte skoro.
Prechádzala som okolo knižnice. Neviem, ale niečo ma tam ťahalo. Vošla som do vnútra a smerovala k jednej knihe. Mala názov Kúzla pre pokročilých čarodejníkov (biela mágia). Ten názov ma veľmi zaujal, tak som si knihu požičala.
Pred učebňou Dejín mágie som si ju začala prezerať. Boli tam veľmi zaujímavé kúzla. Najviac ma zaujala nitrobana. Niečo som o nej už počula, ale bolo toho veľmi málo.
Ani som sa nenazdala a už prichádali prví študenti. Čas tak rýchlo uteká, keď sa venuješ tomu, čo ťa baví.
"Ahoj Emma,"kričala na mňa Angela.
"Ahoj."
"Prečo si tu tak skoro?"
"Nemohla som spať. No ani som nespala."
"Ako to?"
"Celú noc som sa rozprávala s tým mojím ctiteľom. Ani neviem, ako ho mám nazvať. No potom sa mi už nechcelo spať, tak som šla na raňajky."
"Aha. A o čom ste sa rozprávali?" vyzvedala Angela.
"Tak rôzne. O mne, o škole."
"A čo to máš?"spýtala sa, keď uvidela v rukách moju knihu.
"To som si požičala z knižnice. Celkom ma tá kniha zaujala."
"Aha. Potom mi ju ukážeš?"
"Jasne,"usmiala som sa.
V tom sa otvorili dvere. Všetci študenti vošli do triedy. Dejiny mágie boli vždy nudné. Profesor Bins mal taký monotónny hlas, ktorý každého uspával. Dokonca som si dnes pospala aj ja.
Celý deň ubehol veľmi rýchlo. Po obede sme už nemali vyučovanie tak som sa mohla venovať svojej knihe. Aspoň som si to myslela.
"Čo budeš robiť poobede?"
"Budem si čítať a mám sa s niekým stretnúť." odpoevdala som Angele.
"Ty máš rande?"
"Nie, to nie je rande. A ani nebude."
"Naozaj?"
"Naozaj. Myslíš, že by som ťa klamala?"
"Nie, to si nemyslím. A kto to je?"
"To ti nepoviem. Určite sa to ale ešte dnes dozvieš."
"A prečo?"
"Uvidíš." usmiala som sa. Na Angele som si vždy vážila, že keď som jej nechcela niečo povedať, tak potom nevyzvedala.
"A požičiaš mi dnes tú knihu? Aby som si ju mohla prečítať."opýtala sa ma.
"Rada by som, ale poobede si ju chcem čítať."
"Ale veď si hovorila, že sa máš s niekým stretnúť," čudovala sa.
"Áno a budeme si spolu čítať,"usmiala som sa.
"Dobre, už musím ísť, "povedala som.
"Fajn, pekne sa bav. Počkám ťa v spoločenskej miestnosti."
Vyšla som z Veľkej sienea smerovala na miesto stretnutia. Snape tam už bol.
"Ahoj. Čakáš už dlho?" spýtala som sa.
"Nie nečakám. Teraz som prišiel. Kam pôjdeme?"spýtal sa.
"No pri jazere je jeden strom, kde rada sedávam," povedala som.
Snape len prikývol a pomaly sme smerovali k môjmu stromu.
"Je to tu vážne pohodlné."povedal, keď si sadol.
"Akú to máš knihu?"spýtala som sa.
"O elixíroch."
"Aha. Je zaujímavá?"spýtala som sa so záujmom.
"Ak ťa bavia elixíry, tak je. A čo čítaš ty?"
"No keď som dnes šla na prvú hodinu, tak som zašla ešte do knižnice a našla som tam túto knihu." povedala som a podala som mu ju.
"Zaujímavé. Kúzla pre pokročilých čarodejníkov (biela mágia). Túto knihu som tu ešte nevidel."
"Potom, keď si ju prečítam, môžeš si ju požiať." Povedala som a usmiala som sa. Snape mi úsmev opätoval. To ma veľmi prekvapilo, lebo ešte nikdy som ho nevidela smiať sa.
"Môžem ti hovoriť Severus? Snape sa mi zdá také neosobné."spýtala som sa
"Jasne."
Dlho sme sa ešte rozprávali. Ani som nevedela, koľko máme toho spoločného. Zrazu na mňa len niekto zakričal. Otočila som sa a videla som svojho brata, ako ide rovno ku mne spolu s jeho kamarátmi.
"Budeš mať teraz problém. Však?"spýtal sa Severus smutným hlasom.
"Nie nebudem. Neboj sa." odpovedala som mu s úsmevom.
"Čo si myslíš, že tu robiš?!"spýtal sa James.
"Vidíš tu. Rozprávam sa!"odsekla som.
"To vidím. Ale všimla si si s kým?!"
"Áno, s mojím kamarátom. Máš niečo proti?"odpovedala som mu s úsmevom.
"Samozrejme, že mám. So Srabusom sa baviť nebudeš!"
"Budem sa baviť s kým chcem. Ty mi nemáš čo rozkazovať!"
"Budem, lebo si moja sestra!"
"Ja ti tiež nehovorím, aby si sa nebavil s Blackom. A mám na to právo, lebo som tvoja sestra!"
"Ale Sirius nie je Srabus. To nemôžeš porovnávať!"zakričal na mňa. To iž sa všetci študenti začali obzerať.
"Môžem si robiť čo chcem! Poď Severus, pôjdeme."otočila som sa a s úsmevom som ho ťahala preč.
"Neodchádzaj! Ešte sme nedokončili náš rozhovor!"kričal James.
"Ale dokončili. Neviem, čo sa do mňa staráš!"odsekla som. V tom James vytiahol prútik a vyslal na Severusa kliadbu, ktorá ho zasiahla. Ihneď som sa otočila.
"To čo si urobil?!"
"To čo som mal už dávno!" Aj ja som vytiahla prútik a namierila som ho na Jamesa.
"Nemáš právo tu napádať nevinných ľudí, kedy sa ti zachce!"
"Ale on nie je nevinný! Všetci vieme, če ho baví čierna mágia!"
"James, si smiešny! Už mi daj konečne pokoj!" zakričala som a šla som pomôcť Severusovi. Tiekla mu krv z ruky.
"Ukáž, ošetrím ti to. Veľmi ma to mrzí, ako sa k tebe môj brat správal." povedala som a namierila som prútik na jeho ruku. Zachíľu bola vyliečená.
"Tak, hotovo."usmiala som sa.
"Srabus, poď sem!"kričal James.
"Severus, nevšímaj si ho."povedala som kľudným hlasom. Severus iba kývol hlavou a pomaly vstal.
"No tak! Čo si nepočul?!" V tom mi okolo hlavy preletel červený blesk. Znovu som sa prudko otočila.
"Čo si to dovoluješ útočiť na mňa?!"kričala som.
"Ja som neútočil na teba ale na neho!"
"Áno a prečo mi okolo hlavy preletel červený blesk?!" Bol ticho. Nevedel čo má povedať.
"No tak, zaútoč na mňa keď sa ti pozerám do tváre a nie, keď som ti otočená chrbtom!"zúrivo som kričala.
"Tebe by som nikdy neublížil!"
"Ale jemu áno? Si arogantný magor, ktorý si myslí, že je boh!" V tom sa na mňa rútil červený blesk.
"Protego!"zakričala som a jeho kliadbu som vykryla.
"Nič lepšie nedokážeš? Si iba chudáčik, ktorý napáda len slabších!"odsekla som a chystala som sa odísť. V tom ma trafil znovu červený blesk a ja som odletela niekoľko metrov dozadu. Niekto na mňa kričal, ale nereagovala som. Nemohla som reagovať, lebo sa mi zatmelo pred očami.

1.Kapitola Príchod

30. srpna 2007 v 17:25 | Jane245 |  ^^Romantická výmena^^
Viem, že táto kapitolka je kratšia, ale ostatné budú dlhšie. Toto je len taký úvod. príjemné čítanie.
Jane245
"Lucy!"
"Lili! Ahoj. Som taká rada, že ťa vidím!"kričala na svoju kamarátku vo vlaku.
"Poď, ideme si nájsť voľné kupé." povedala Lili a ťiahla Lucy za rukáv.
Dievčatá si sadli na konci vlaku, kde bolo jediné voľné kupé.
"Aké si mala prázdniny?"spýtala sa Lucy.
"Otravné. Celé som ich trávila so svojou sestrou a jej novým priateľom Vernonom. Vyzerá ako prasa."
Ihneď sa obe rozosmiali.
"A ako si sa mala ty?"spýtala sa Lili svojej kamarátky hnedovlasej kamarátky.
"No celé prázdniny som precestovala so svojou rodinou. A brat si našiel priateľku."usmiala sa Lucy
"Áno? A ako vyzerá?"spýtala sa Lili.
"No je vysoká a má blond vlasy. Je celkom milá. Dosť si s ňou rozumiem. Brat jej aj povedal kto som."
"Ako to, že si čarodejnica?"
"Áno to. A jej to vôbec nevadilo. Ževraj jej sestranica je tiež čarodejnica."
"Aha. A kde všade ste boli?"
"Tak rôzne, ale najviac sa mi páčilo v Alpách. Tam bolo úplne super. Čo ty a Potter?"
"Čo by s ním malo byť?"čudovala sa Lili.
"No či ti nenapísal."usmiala sa Lucy.
"Napísal,"odpovedala otravne Lili.
"No??? Povedz podrobnosti."
"Písal len, ako mu chýbam. Či chýba aj on mne..."
"Aj si mu odpísala?"
"Áno. Bolo by to divné a hlavne neslušné. Napísla som mu, že nemám čas naňho myslieť."
"To si dobre vyriešila."povedala hnedovláska.
"A čo sa stalo s tvojími čiernymi vlasmi?"zvedavo sa spýtala Lili.
"To ma jedna muklovská kamarátka prefarbila."
"Ale pristane ti to."pochválila ju Lili.
"Ďakujem."
Celú cestu vlakom sa dievčatá rozprávali. Kto by sa im čudoval. Však? Nevideli sa predsa dva mesiace.
"Už budeme v Rokwille. Mali by sme sa prezliecť."povedala Lili a Lucy iba prikývla.
Dievčatá boli oblečené zachíľu. V tom sa otvorili dvere.
"Čau Evansová. Vieš, že si mi chýbala?"usmial sa Potter.
"No nazdar. A áno viem, napísal si mi to niekoľkokrát v liste!"odeskla Lili a otočila sa smerom k Lucy.
"Ale Evansová. Nemusíš byť ihneď na mňa taká zlá."
"Ale Potter. Nemusíš ma hneď otravovať!"
V tom sa do kupé prirútil Black.
"Brownová, čo si si to urobila s vlasmi?"spýtal sa ihneď, ako ju zbadal.
"Vidím, že mozog ešte nemáš."odsekla Lucy.
"Poď Lili, pôjdeme."povedala a otočila sa na Lili, ktorá len prikývla. Obe chytili svoje kufry a vyšli z kupé.
"Každým rokom sú otravnejší a otravnejší."povedala Lili, keď vystúpili z vlaku.
"Ešte že je toto posledný rok, inak by som z toho zošalela."priznala sa Lucy.
"Ja viem. Mám na to ten istý názor, ale bude mi za týmto všetkým smutno."
"Tento rok ale robíme MLOK-a. Nemáš strach?"spýtala sa Lucy.
"No ak sa budeme učiť pravidelne, tak to obe zvládneme. Uvidíš."chlácholila ju Lili.
"Máš pravdu."usmiala sa Lucy.
Prváci boli zaradený do svojich fakúlt. Všetci študenti čakali na Dumbledorov príhovor.
"Vitajte študenti. Chcel by som vás privítať v novom školskom roku. Znovu pripomínam, že vstup do zakázaného lesa je prísne zakázaný. Kto by mal záujem prečítať si školský poriadok, nájde ho v pracovni pána Filcha.
A mám prekvapenie pre študentov siedmeho ročníka. Behom tohto mesiaca budú určený štyria študenti z každej fakulty, ktorí zúčastnia výmenného pobytu so školou na Hawai. A teraz vám želám dobrú chuť."
Vtedy sa na stoloch objavilo kopu jedla.
"Počula si to? To by bolo úžasné, keby vybrali aj nás."povedala Lucy.
"Máš pravdu, to by bolo."pritakala Lili a pustila sa do jedla, ktoré si nabrala na svoj tanier.

20.Kapitola-Srabus

30. srpna 2007 v 11:14 | Jane245 |  Emma Potterová
No teraz je tu trošku dlhšia kapitolka :) Dnes by mali pribudnúť ešte dve, ale nič nesľubujem, lebo dnes pribudne aj prvá kapitolka z novej poviedky Romantická výmena.
Všimla som si, že mávam niekedy veľkú návštevnosť, preto zvýšim aj podmienku.
Podmienka:15komentárov pre zverejnenie ďaľšej kapitoly. A prosím vám, píšte aj viacslovné hodnotenia. Príjemné čítanie.
Jane245
Sirius sa na mňa zadíval. Bol to taký zvláštny pohľad.
"Stalo sa niečo?"spýtala som sa po chvílke.
"Nič."odpovedal.
"Tak prečo sa tak na mňe dívaš?"
"A nemôžem?"
"Nie nemôžeš. Odsekla som. A čo si nám to vlastne objednal?"spýtala som sa.
"Len ohnivú whisky."
"Len???? Ale to študentom nenalievajú. Ešte k tomu som to nikdy nepila."
"Tak to teraz aspoň ochutnáš."povedal a usmial sa na mňa.
"Takže, už vám to nesiem. Bude to jeden galeón a päť siklov."povedala madam Rozmerta, keď nám našu whisky položila na stôl. Ihneď som otvorila peňaženku, ale Sirius ma zastavil.
"Ja to zaplatím."povedal a zaplatil madam Rozmerte.
"Prečo?" spýtala som sa jednoducho. Na viac som sa nezmohla, lebo som bola veľmi prekvapená.
"Veď som ťa pozval. Nie?"povedal a usmial sa na mňa.
Rozprávali sme sa ešte veľmi dlho, až nakoniec som sa pozrela na hodinky, ktoré som dostala od Lili.
"Už by sme mali ísť."povedala som trochu smutným hasom. Neviem prečo, ale bolo mi s ním dobre. Naozaj nebol taký, aký sa zdal byť.
"No tak poď povedal,"povedal a zdvihol sa zo stoličky.
"Tak ja už pôjdem za Angelou. Určite bude už v dievčenských spáľňach."povedala som, keď sme prišli do chrabromilskej veže.
"Dobre, veď zase sa niekedy uvidíme."znovu sa na mňa usmial. Zadíval sa mi do očí a pomaly sa začal približovať. Ja som hneď vedela, čo chce urobiť. Rýchlo som sa odťiahla a povedala.
"Pozdravuj chlapcov." A odišla som.
Keď som došla do spáľne, sedela na mojej posteli Lili a rozprávala sa s Angelou.
"Ahojte."
"Ahoj. No ako bolo s Blackom?"spýtala sa ma hneď Angela.
"Dalo sa to vydržať."odpovedala som. Nechcela som, aby vedeli, že mi s ním bolo dobre."A čo ty a môj braček?"zazubila som sa na Lili.
"Tiež nič, iba som zistila, že nie je až taký namyslený ako som si myslela."
"No vidíš."
Veľmi dlho sme sa ešte rozprávali, až sme nakoniec uvážili, že by bolo vhodné ísť na večeru. Angela chcela ešte niekoho počkať a prinútila Lili, aby tu zostala s ňou. Ja som sa teda sama pobrala do Veľkej siene.
"Tak čo, Srabus. Už máš dosť?!" Počula som v jedej chodbe blízko mňa. Nedalo mi to a šla som sa tam pozreť.
"Paroháč, myslým, že ešte nie."
"Máš pravdu, Tichošlam."
S hrozou som pozorovala partiu Záškodníkov ako sa skláňaju nad Snapeom. Nakoniec som sa odhodlala a šla som mu pomocť.
"Čo to tu vyvádzate?!"
"Nič, len sme si vybavovali staré účty so Srabusom."odpovedal môj braček.
"Staré účty?! Keby som to tak teraz povedala Lili?!"pohrozila som mu. V jeho očiach bolo vidieť, že sa zľakol.
"Potterová, nepleť sa do toho."ozval sa Black.
"Budem sa a nikto mi v tom nemôže zabrániť! Myslela som, že si sa zmenil, keď mi bolo s tebou dnes tak dobre, ale zase si sa len pretvaroval, ako to zrejme robíš vždy! Už sa nikdy ku mne nepribližuj, lebo nevieš, čoho všetkého som schopná!"kričala som naňho.
"Ale Emma...."ozval sa Remus.
"Žiadne ale! Ty máš tak čo hovoriť. Že sa nehanbíš za to, čo robíte!"zakričala som a s podopretým Snapeom som odišla.
"Nechceš ísť na ošetrovňu?"spýtala som sa ho milo.
"Nie."odsekol.
"A nebolí ťa niečo?"
"Nie. A inač, chcel by som sa ti poďakovať."povedal trochu tichším hlasom.
"Neni zač."usmiala som sa. To už sme boli ale vo Veľkej sieni. Snap sa ma rýchlo pustil a odkráčal k slizolinskému stolu. Ja som urobila to isté. Sadla som si a nabrala plný tanier jedla. Bola som už veľmi hladná. Veď som nemala obed.
Po chvíľke do Veľkej sieni vsúpili ako inak...Záškodníci. Ihneď si to namierili ku mne.
"Ahoj Emma."pozdravil ma Black a úsmevom.
"Ty ma ešte zdravíš? Nestačilo ti to, čo som ti ani nie pred hodinou povedala? Už ma viem neotravuj. A ani tvoji sprostý kamoši. Už ste mi úplne ukradnutý!"začala som hlasnejšie hovoriť. Niektorí sa už za nami otáčali.
"Ale..."
"Žiadne ale Black! Daj mi už pokoj!"povedala som a chystala som sa odísť. Na to ma niekto chytil za ruku. Podľa stisku som už vedela, že je to Black. Hneď som sa otočila a dala som mu takú facku, že sa posadil na zem.
Večer v dievčenských spáľňach
"Emma?"
"Čo potrebuješ Angela?"spýtala som sa.
"Čo sa stalo medzi tebou a Blackom dnes večer vo Veľkej sieni."opýtala sa.
"Nič. Malo by sa? Iba to, že už ho nikdy nechcem vidieť a ani jeho kamarátov."
"Takže ani Jamesa a Remusa? Ale prečo?"
"To je na dlhé rozprávanie. Poviem ti to inokedy. Dobrú noc." povedala som a otočila som sa chrbtom k nej.
"Dobrú."
Pokúšala som sa zaspať, ale nedarilo sa mi. Stále mi v hlave vírili spomienky z dnešného dňa. Vstala som a dala som si na seba župan. Rozhodla som sa ísť do spoločenskej miestnosti.
Zliezla som po schodoch a zistila som, že je prázdna. Sadla som si do kresla pri krbe, v ktorom dohorieval malý plamienok. V tom ma niekto jemne chytil za ruku.

19.Kapitola-Dohady a nakupovanie

30. srpna 2007 v 1:19 | Jane245 |  Emma Potterová
Viem, že táto kapitolka je dosť krátka, ale mala som veľa práce, tak som viacej nestihla. Komentáriky sú povinné. Príjemné čítanie.
Jane245
Od hodiny súbojov ubehlo už pár dní. Bola sobota a dnes sme mali ísť do Rokwillu.
"Angela, vstávaj!"budila som ju. No aspoň som sa o to snažila.
"Nechaj ma ešte spať!"zavrčala na mňa.
"No tak dobre, ale ty zaspíš do Rokwillu, nie ja!"odsekla som a odišla do Veľkej siene naraňajkovať sa.
Bolo moc skoro, tak tu bolo len pár ranných vtáčat. Sadla som si úplne na kraji chrabromilského stola a dala si musli s mliekom.

"Dobré ráno."ozvalo sa za mnou. Tak som sa zľakla, že som skoro prevrátila pohár tekvicového džúsu. Ihneď som sa otočila a zistila som, že je to...
"Dobré ráno Black."odpovedala som znudene.
"Hovor mi Sirius a nie Black, keď dnes máme rande."usmial sa.
"Budem ti hovoriť ako chcem. A rande dnes nemáme a ani sme ho mať nemali. Mala som ísť s tebou a mojím bratom!"odsekla som a znovu som začala jesť.
"No tak dobre. Kam dnes pôjdeme?"spýtal sa, keď si sadol vedľa mňa.
"Neviem. Rozhodneme sa až tam."
"Dobre. A kde máš kamarátky?"
"Ešte spia. A kde ty máš bračeka a spol?"
"To isté."
"Dnes si tu ale volako skoro? Ty niesi jedno z ranných vtáčat."
"Ja viem, že niesom, ale nemohol som nejako spať. Stále som na niekoho myslel."
"No super, ale nemusíš mi to tu hneď hovoriť."
"Žiarliš?"
"Nie! Čo ťa to napadlo?"odsekla som a znovu som začala jesť.
"Ja som sa spýtal iba tak. A kedy sa stretneme?"
"Päť minút pred odchodom."
"Dobre, platí. Budem ťa čakať pri Veľkej sieni." povedal. Ešte sa na mňa stihol usmiať a potom osišiel.
Akonáhle som dojedla, šla som sa prezliecť. Obliekla som si modré tričko s trošku väčším výstrihom a moje obľúbené rifle.
"Ale, voľakto sa nám tu naparádil."povedala Angela, keď som sa obliekla.
"Angela, čo ti preskočilo? Takto by som sa obliekla aj keby som s ním nešla. Mne je Black úplne ukradnutý. Idem s ním len preto, lebo ste ma všetci opustili."nahnevane povedala.
"No tak dobre. Ale nehovor mi, že sa netešíš."zazubila sa.
"Nie, to teda nie." povedala som a pomaly som šla k Veľkej sieni.
"Ahoj."pozdravila som Blacka, keď som dorazila na miesto stretnutia. Premeriaval si ma od hlavy po päty.
"Ahoj...tebe to dnes ale pristane."povedal po dlhej chvíli.
"Ďakujem."odsekla som. V tom sa otvorila brána a všetci študenti začali vychádzať von.
keď sme došli do Rokwillu, zatiahla som Blacka do Medových labiek, kde sme si nakúpili kopu sladkostí. Potom sme šli ešte do kníhkupectva. Keď videl, kam ho to ťahám tváril sa ako keby šiel na popravu. Nakoniec sme zakotvili u Troch metiel.
"Čo vám dám?"spýtala sa madam Rozmerta, hneď ako sme prišli.
"To čo obvykle."povedal Sirius a usmial sa na mňa.

Prolog

29. srpna 2007 v 16:38 | Jane245 |  ^^Romantická výmena^^
Takže, včera ma Flammea porposila o jednu poviedku. Tá téma sa mi ale tak páčila, že z toho urobím kapitolovku.
Jane245
Príbeh bude o Lili Evansovej a jej najlepšej kamarátke Lucy Brownovej. Stále ich prenasleduje James Potter so svojím karátom Siriusom Blackom. Tento rok (pre nich už posledný), má profesor Dumbledore prekvapenie. Výmenný pobyt s čarodejníckou školou na Hawai.
Ako sa to všetko vyvinie? Začne Lili chodiť s Jamesom? Čo závažného zistní Lucy o svojej minulosti?
To všetko sa dozviete, keď budete ďalej čítať túto poviedku.

18.Kapitola-Súbojová súťaž

29. srpna 2007 v 16:16 | Jane245 |  Emma Potterová
Viem, že táto kapitolka nie je najdlhšia. Ale dnes začem písať ešte jednu kapitolovku, tak pridávanie Emmy Potterovej trochu obmedzím. Komentáriky sú povinné. Príjemné čítanie :)
Jane245
"Teraz si tu urobíme takú malú súťaž v súbojoch. Nech vieme, kto je najlepší."usmial sa pán profesor. Po triede sa ozvalo super.
"Dievčatá proti dievčatám, chlapci proti chlapcom. Na konci sa stretnú dvaja najlepší. Víťaz, získa sto bodov pre svoju fakultu."dopovedal.
"To je úžasné. Musí sa nám to podariť."začala hovoriť Lili Angele.
"Takže, budem vás sem pomaly volať. Každý súboj bude trvať maximálne päť minút. Začneme chlapcami."
"Black-Pettigrew!"
"Sirius, to máš vyhraté."povedal James .
Sirius sa postavil na pódium. Súboj mohol začať.
"Expelliarmus!!"zakričal Black. V tej chvíli zasiahol Petrov prútik červený blesk a prútik mu vyletel z ruky. Takto to pokračovalo stále. James vyhral nad Srabusom a Remus nad Blackovým mladším bratom. Nakoniec bolo chlapčenské finále, do ktorého sa dostal Black s Malfoyom.
"Impedimenta!"zakričal Black ako prvý.
"Protego!"
"Nehýb sa!"vykríkol Malfoy, hneď po vykrytí Blackovho kúzla. Takto to pokračovalo stále, dokým Malfoy nepoužil tri neverbálne kúzla za sebou. Sirius s tým nerátal, tak ho zasiahli dva červené blesky. Malfoy vyhral.
"Tak, teraz sme videli nádherný súboj. Ďakujeme. Na rade sú dievčatá."povedal pán profesor po poslednom chlapčenskom súboji.
"Evansová-Blacková!"
"Pán profesor, ale ktorá? Sme tu dve!" povedala s pohŕdavým tónom Bellatrix.
"Vy stečna!"povedal.
"Lili, veľa šťastia." zaželala som jej.
Lili tento súboj ale prehrala. Do finále som sa dostala ja a Bellatrix. To to je úžasné. Nemôžem dovoliť, aby vyhrala.
"Slečny, no tak. Čakáme len na vás."povedal profesor. Vyliezla som na pódium.
"Čo, bojíš sa?"spýtala sa Blacková.
"Teba by sa nebálo ani malé dieťa. To ty by si sa mala báť."povedala som s miernym úšklbkom.
"Takže slečny, na tri."
"Raz,.....dva..."
"Expelliarmus!"vykríkla Blacková.
"Protego!"vykrila som jej kúzlo.
"Reducto!"znovu zakričala Blacková. Na toto kúzlo mi obyčajní štít nestačil.
"Protego maxima! Impedimenta!"zakičala som. Moje kúzlo síce Blackovú trafilo, ale prútik z ruky nepustila.
"Expelliarmus!" Toto kúzlo šlo ale úplne mimo.
"Ani mieriť už nevieš? TO je s tebou až tak zlé? To som ani netušila."zasmiala som sa Blackovej, ktorá sa ale veľmi nahnevala.
"Sectusempra!"zakričala. Vedela som približne čo je to za kúzlo, ale nevedela som, ako ho mám vykryť. Preto som sa mu chcela iba uhnúť. Nanešťastie ma trafilo do ramena. Ihneď sa mi otvorila rana, s ktorej mi strašne začalo krvácať.
"Blacková, tak toto ti nedarujem!"zakričala som a vrhala som na ňu samé neverbálne kúzla. Bolo ich aspoň sedem za sebou, ktoré vykryť nezvládla. Trafilo ju niekoľko farebných bleskov a odletela niekoľko metrov do zadu.
"Zvíťazila slečna Potterová!"zakričal pán profesor. Všetci chrabromilčania a ešte aj niektorí iní mi začali tlieskať.
"Emma, Emma, Emma,...."začala som sa otáčať, kto to tak skanduje. Ja tu Lili asi zaškrtím. Prečo takto vyvádza?
"Slečna Potterová, môžte pokračovať v súboji?"spýtal sa ma pán profesor.
"Samozrejme."odpovedala som a pozrela som smerom kde stojí Malfoy.
"Reducto!"zakričala som. Malfoy to hravo vykryl
"To je všetko čo dokážeš?"povedal s miernym úšklbkom.
"Impedimenta!"znovu som zakričala.
"Protego!"
Zrazu sa na mňa rútili štyri farebné blesky. S obyčajným štítom by som ich nevykryla. Zavrela som oči. Okolo mňa sa objavil výrazne ružový štít. Ten malfoyove kúzla iba odrazil a trafili svojho pána.
Letel niekoľko metrov do zadu a narazil o stenu.
"To si ešte odskáčeš Potterová!"zakričal. Ja som však nereagovala. Bola som šťastná, že som vyhrala. Ešte k tomu som získala aj kopu bodov pre svoju fakultu.
"Slečna Potterová získala pre chrabromil sto bofov, gratulujem!"zakričal.

17.Kapitola-Rozhovor s neznámym

28. srpna 2007 v 17:53 | Jane245 |  Emma Potterová
Dnešná sľúbená kapitolka. Viem, že je trochu kratšia, ale viacej som nestihla. Komentáriky sú povinné! Ďaľšia bude zrejme až zajtra.
Jane245
"Dobre Emma, mi ťa tu už necháme, nech počkáš na svojho neznámeho."zazubila sa Lili.
"Ja neviem. Má to vôbec zmysel sa s ním stretnúť, keď ho ani neuvidím?"
"Áno, má to zmysel. A veľa šťastia."usmiala sa Angela a spolu šli do dievčenských spáľní.
No tak si sadnem ku krbu a budem čakať. Nič iného mi ani nezostáva, keď ma do toho Angela zatiahla.
Tie plamene sú krásne. Snaď sa nič nestane, keď si trošku zdriemnem. A ak by mu to vadilo, tak ma smolu. Som veľmi unavená.
Zrazu som sa zobudila na šuchotanie vedľa mňa.
"Kto tu je? A čo mám na očiach?"spýtala som sa. Chytila som si oči. Bolo tam niečo ako látka.
"To som ja a je to len šatka, aby si ma nemohla vidieť."
"A prečo ťa vidieť nemôžem?"
"To je na dlhé rozprávanie."
"Ja mám času dosť."usmiala som sa.
"Krásne sa usmievaš."
"Ďakujem. Čo budeme robiť?"
"Čo len chceš."
"No so zaviazanými očami sa toho moc nedá."
"Tak čo keby sme sa len rozprávali?" spýtal sa ma.
"Dobre. A o čom?"
"To je jedno."
"Keďže nechceš povedať kto si. Tak ako vyzeráš?"
"To je ťažká otázka. Mám tmavohnedé vlasy a som vysoký. Stačí?"
"No...je to lepšie ako nič. A čo sa ti na mne páči?"
"Všetko. To ako sa smeješ, tvoje vlasy, tvoje oči."
Rozprávali sme sa ešte dlho do noci. Nechcelo sa mi ísť spať. Zajtra som však skoro vstávala a musela som sa vyspať.
"Musím sa s tebou rozlúčiť. Zajtra skoro vstávam. Zopakujeme si to ešte niekedy?"
"Samozrejme ak budeš chcieť."odpovedal. Zrazu som len ucítila jeho dych na moej tvári. Nežne ma pobozkal.
"Dobrú noc, princezná moja."pošeptal mi do ucha a odišiel.
Dala som si dole šatku, aby som ho ešte videla, ale marne. Už bol na schodoch. Pomaly som šla do dievčenských spáľní. Angela už spala. Ani som nevedela koľko je hodín. Bolo mi tak dobre. Naozaj sme si rozumeli. Keby som len vedela, kto to je. Ten hlas mi bol ale povedomí. V tom, som zaspala.
"Emma, vstávaj."budila ma ráno Angela.
"Nechaj ma ešte spať."
"Nie! Zaspíš súboje!"stojila si za svojím Angela.
"No tak dobre, už vstávam."odsekla som a šla som sa obliecť.
"No tak hovor. Už vieš, kto to je?" spýtala sa ma Lili, hneď ako som prišla do Veľkej siene.
"Nie neviem, ale je úžasný. Dá sa s ním tak dobre rozprávať, je milý a pozorný. Tak by som chcela vedeť kto to je."
"O kom hovoríte?"spýtal sa Black, keď prišiel aj s mojím bratom k nám.
"Neviem, čo ťa to zaujíma!"odsekla som a otočila som sa na brata. Ten bol však vedľa.....Lili?
"Ehm...braček. Chcela som sa s tebou dohodnúť na tom Rokwille."
"No, ak mám pravdu povedať aj ja. Ja už tiež niečo mám. Remus ísť nemôže a Peter ide preč."
"Takže tam pôjdem sama. To nevadí."
"Nepôjdeš sama. Pôjdeš tam so mnou."prehlásil Black.
"To si robíš srandu, že?"
"Nie, nerobím. Pôjdeme tzm spolu. Aspoň nemusíš isť sama."zazubil sa.
"Tak to ja nikam nepôjdem."prehlásila som.
"Ale no tak, Emma. Tú chvíľu to ešte vydržíš."priplietla sa do rozhovoru Lili.
"A s kým ideš ty?"spýtala som sa jej.
"Ja???? No...." Pozrela som sa na Jamesa. Ten sa tváril, ako keby tam práve nebol. Hneď mi to došlo.
"VY idete SPOLU?" vyvalila som na nich oči.
"No aj tak sa to dá nazvať."začervenala sa Lili.
"Kde sú tie časy keď si hovorila, že James je len egoistický magor so sprostými vlasmi."
James sa na mňa zamračil.
"Teraz to asi tak nie je."odsekol a hneď po tom sa usmial.
"Dobre, ja už pôjdem na súboje. Mám tam byť o čosi skôr."povedala som a odišla som od stola.

16.Kapitola-Sovia pošta

28. srpna 2007 v 12:12 | Jane245 |  Emma Potterová
Nezabudnite komentovať! Dnes by mala pribudnúť ešte jedna kapitola. Príjemné čítanie.
Jane245
"Emma, vstávaj! Zaspali sme."budila ma Angela.
"Koľko je hodín?"spýtala som sa s rozospatým hlasom.
"Pol ôsmej."
Vtedy som sa prebrala úplne. Vyštartovala som do kúpeľne, rýchlo som sa osprchovala a obliekla si habit. O desať minút sme boli s Angelou už vychystané.
"Pôjdeme ešte na raňajky?"spýtala som sa.
"Samozrejme. Som strašne hladná."odpovedala.
Keď som vošla do Veľkej siene, zbadala som tam ešte Lili s.....Jamesom? To je nemôžné. Oni sa nehádajú. Ale ako to? Idem sa jej spýtať.
"Ahoj Lili. Čo ty tu?"spýtala som sa s úsmevom.
"Raňajkujem."odpovedala.
"A vieš, že za pár minút začína vyučovanie?"zazubila som sa.
"To vážne? Musím ísť, inak o nestihnem."zhrozila sa a už aj odchádzala od stola. Hneď som sa otočila na Jamesa.
"Čo ste tu robili?"
"Iba sme sa rozprávali."
"To ti gratulujem braček. Konečne si sa s ňou rozprával."zazubila som sa.
"Už asi aj ja pôjdem, inak nestihnem runy. Tak sa maj sestrička."dopovedal a tiež odišiel od stola.
S Angelou sme si vzali do ruky topinky a pomaly sme šli na elixíri.
"Tak sa mi tam nechce ísť."povedala som.
"Prečo? Náhodou tam býva zábava." usmiala sa Angela.
"Áno zábava, ale iba tak pre teba. Ty máš na elixíry talent, zatiaľ čo ja nie."
"Emma, neblázni. Si taká dobrá, ako ja." povedala. V tom profesor Slughorn otvoril dvere do učebne.
Nič iné im nezostávalo, len aby si sadli. Šli rovno dopredu.
"Vašou úlohou je teraz urobiť elixír zabudnutia. Máte na to celú hodinu, potom ich zbieram."povedal a prútikom klepol po tabuli, kde sa objavil návod.
"To by nemalo byť až také ťažké."povedala som, keď som si prečítala postup.
"Uvidíme. Môžno ti kotlík vybuchne ako minule."zazubila sa.
"Tak si poď pre prísady, lebo nám tam nič nezostane."
Celú hodinu sa mi darilo. Až na tých slizolinčanov, ktorí sa stále dívali mojím smerom. Nechápala som prečo, tak som tomu nevenovala moc veľkú pozornosť.
Na konci hodiny, keď už som dokončovala môj elixír, ktorý bol našťastie uvarený správne, mi z ničoho nič vybuchol kotlík.
"Slečna Potterová. Čo to tu vyvádzate?"rozčuloval sa profesor Slughorn.
"Ja...ja neviem. Z ničoho nič mi vybuchol. Ale nič zlého som neurobila, bol uvarený správne."
"Tak kto to bol, keď nie vy? Strhávam chrabromilu dvadsať bodov za to, že mi klamete do očí." Potom sa otočil a šiel smerom ku katedre.
"TO nie je fér. Ja som nič neurobila a len tak mi vzal dvadsať bodov."zurila som
"No tak kľud, lebo ti dá ešte školský trest."ukľudňovala ma Angela.
"Máš pravdu, ale aj tak viem, kto to bol."
"Kto?"čudovala sa Angela.
"Určite to boli slizolinčania tam v rohu." povedala som a hneď sa tam Angela pozrela.
"Taká som rada, že už máme po vyučovaní. Dnes to bolo naozaj hrozné."povedala som Angele vo Veľkej sieni.
"Aj ja. Teším sa ale na zajtrajšie súboje."
"Prečo?"
"No keď tam budeš asistvovať tomu peknému profesorovi. Veď vidím, ako sa niekedy na teba pozerá."
"Angela, no tak, neblázni. Je to profesor."zamračila som sa.
"Áno, ale mladý profesor, na to nezabúdaj."
"Ty si hrozná."
"Ja viem."
"Ahojte,"kričala na nás Lili, ktorá práve prišla do Veľkej siene.
"Ahoj Lili. Ako sa máš?" spýtala som sa
"Dobre, len dnešné vyučovanie mi dalo zabrať."vzdychla si.
"To nám hovor. Akurát som vravela to isté. A čo Potter?"zazubila sa Angela.
"Čo by s ním malo byť?"
"No, keď ste sa dneska tak rozprávali..."
"Angela, nič s ním nie je!"
"No dobre, aj takto sa to dá nazvať."zazubila som sa.
"Hm...Emma, keď hovoríš o mne a o tvojom bratovi. Čo ty a Black?"
"Nič. Prečo?"
"Iba tak. Čo si včera večer robila v spoločenskej miestnosti?"
"Ako vieš, že som tam bola?"
"Počula som ťa. Tak hovor. S kým si sa to rozprávala?"vyzvedala odo mňa Lili.
"Ja neviem."
"Ako to, že nevieš?"čudovala sa Angela.
"Lebo som mu nevidela do tváre a predstaviť sa nechcel."
"A čo ste robili?"
"No najprv som sa pýtala, kto to je....zistila som, že je siedmak a že ho poznám. Potom ku mne prišiel a..."
"A???"povedali dievčatá naraz.
"...a pobozkal ma."
"To vážne? Ty nevieš ani s kým si sa bozkávala?"spýtala sa Lili.
"Nie, ale veľmi by som to chcela zistiť."
Zrazu pristála predo mnou sova s malým odkazom.
"To je divné. O takomto čase sovy nenosia poštu."čudovala sa Angela.
Chytila som odkaz a otvorila.
Dnes ti to vážne svedčí. Možno sa večer znova stretneme.
Neznámy zo spoločenskej.
"Kdo ti píše?"pýtala sa Lili.
"Ten zo včerajška."povedala som a stále dookola som si čítala tie dve vety.
"A čo ti píše?"
"Tu máte, prečítajte si sami."povedala som a podala som im odkaz.
"Pozri, tá sova tu čaká na odoveď."povedala Angela a ukázala na malú sovičku predo mnou.
"A čo mu mám odpísať?"
"No, že ak ti nepovie kto je, tak tam naňho čakať nebudeš. A že ako vi, že ti to svedčí."povedala Lili.
"Super nápad."
Rýchlo som napísala to, čo mi poradila Lili. Malá sovička odletela. Znova sme sa začali rozprávať. V tom oäť priletela.
"Čo ti odpovedal?"zvedavo sa spýtala Angela.
"Že ešte mi to nepovie a vie to preto, lebo sa na mňa teraz pozerá."
Rýchlo som sa začala pozerať dookola, ale nikoho som nevidela. Kto by to mohol len byť?
"Aha. Tá sova tu ešte čaká. Neopíšeš mu niečo?"spýtala sa ma Lili.
"Ja ti neviem. Veď ani neviem, kto to je."
"Ukáž ja mu odpíšem za teba."povedala Angela a vytrhla mi odkaz z ruky. Niečo rýchlo napísala a dala to sovičke.
"Čo si tam napísala?"nahnevane som sa opýtala Angely.
"Že večer tam budeš."

Asi vás nepoteším

28. srpna 2007 v 10:04 | Jane245
Všetci chvália, že rýchlo pridávam kapitolky. Len mne potom niekedy dochádza inšpirácia. Preto to trochu obmedzím. A aby ste neboli smutný, začnem písať ešte jednu kapitolovku. Ešte nemám rozmyslené, o čom to bude, ale určite tam bude niekto zo záškodníkov :). Ak máte nejaký námet, môžte mi ho napísať sem do komentárov.
Pri poviedkach nezabúdajte komentovať :)
Jane245

15.Kapitola-Záhadný chlapec

27. srpna 2007 v 23:05 | Jane245 |  Emma Potterová
Toto je zrejme posledná dnešná kapitolka. Chcete sa aj vy podielať na príbehu? Ak áno, napíšte do komentárov, kto by mal byť ten záhadný chlapec. Sirius alebo Remus? Alebo niekto iný z chrabromilu? Píšte komentáriky!!! Príjemné čítanie.
Jane245
"Kedy sa už zobudí?"
"Neviem Lili, madam Pomfreyová jej dala elixír na spánok."
"Nemusíte ma ohovárať, už som sa zobudila."zamumlala som.
"Emma, taká som rada, že si v poriadku."vrhla sa na mňa Lili.
"No ak ma nepustíš, tak tu strávim ešte niekoľko dní."
"Aha, prepáč."
"Koľko dní som tu?"
"Iba týždeň."odpovedala Angela.
"Iba?!?!?!"zachechtala som sa.
"Inač, každú deň tu bol za tebou Black."usmiala sa Lili.
"No a? Čo ma je po ňom?"nechápavo som sa spýtala.
"Nič, len ti chceme povedať, že sa o teba bál."povedala Angela.
"Mňa to nezaujíma. Asi si ma chcel pripísať na svoj dlhý zoznam."
V tom sa otvorili dvere. Vošiel môj brat s jeho partiou.
"Ahoj Emma. Tak som sa o teba bál. Ako sa cítiš? Nebolí ťa niečo?"
"James, na toľko otázok niesom ani schopná odpovedať."zazubila som sa. "Cítim sa už lepšie. A nie, nič ma nebolí."
"To som rád."
"A kedy budeš môcť odísť z ošetrovne?"spýtal sa Remus.
"To neviem. Ešte som nehovorila s Pomfreyovou. Ale rátam, že za dva dni."
"Ozaj. Vieš, že túto sobotu sa ide do Rokwillu?" spýtala sa ma Angela.
"Áno? To je super. Už sa teším. S kým tam pôjdete?"
"Nóó. Ja pôjdem zo siedmakom z bystrohlavu a Lili už tiež niečo má."povedala Angela.
"To tam pôjdem sama?"
"Nie, pôjdeš tam s nami."ozval sa James a Sirius len prikyvoval.
"To nejde. A čo Remus a Peter? Nechcem tam byť ako piate kolo u voza."
"Nie to nebudeš."povedal Black.
"Ešte si to rozmyslím." zachechtala som sa.
"Dobre, sestrička, teraz ťa necháme oddychovať, máme ešte niečo na práci."povedal James.
"Dobre, tak sa majte."usmiala som sa.
"Som rád, že som ťa videl."povedal Black a usmial sa na mňa. Nič som nepovedala, len som sa začala červenať. Ale prečo? Nikdy som sa nechovala takto v jeho prítomnosti. Len dúfam, že......nie to je vylúčené.
"Aj my už pôjdeme."povedala Lili a pozrela na Angelu.
"Dobre, tak vám želám pekný deň."usmiala som sa.
Keď tu so mnou nie sú dievčatá, tak je tu tak smutno. Oni mi vždy vedia zdvihnúť náladu.
"Slečna Potterová. Toto vypite!"prikázala mi madam Pomfreyová.
"Kedy môžem odtiaľto odísť?"spýtala som sa a nahodila som výraz anjelika.
"Ak toto vypijete slečna, tak už aj zajtra."povedala a odišla.
Nič iné mi nezostávalo, ako to vypiť. Malo to tmavozelenú farbu a odporne to smrdelo. Fuj. Keď som však chcela odtiaľto odísť, tak som to musela urobiť. Chytila som si nos a na jeden raz som to šupla do seba. Hneď potom som zaspala.
Na ďaľší deň som sa zobudila dosť skoro. Spýtala som sa, či môžem už odísť. Keď madam Pomfreyová prikývla, obliakla som si svoj habit a šla som do spoločenskej miesntosti. Nikto tam nebol a nechcela som zobudiť Angelu, tak som si sadla do kresla.
"Ahoj."ozvalo sa za mnou v tmavom rohu. Veľmi som sa zľakla, lebo som si myslela, že som tu sama.
"Kto si?"
"Záleží na tom?"
"Áno. Kto si?"
"Nemáš jednoduchšie otázky?" Určite som vedela, že to bol chlapec. Ake kto?
"Si siedmak?"
"Možno."
"Poznám ťa?"
"Áno."
"Mňa nič nenapadá. Prečo nechceš povedať kto si?"
"Lebo len takto ti môžem povedať, že sa mi veľmi páčiš."
"Ale ako môžem vedieť komu sa páčim, keď ani neviem, kto to je?" Zrazu som len pocítila niečí dych na svojom krku. Dal mi ruku na oči, aby som ho nevidela a...pobozkal ma. Bol to tak nádherný bozk. Musela som sa ihneď chytiť za pery. Potom mi dal ruku z očí a odišiel.
Kto to len mohol byť? Bola som z toho veľmi zmetená. Veľmi som chcela vedieť, kto to bol. Prečo mi to nepovedal?

14.Kapitola-Jazero

27. srpna 2007 v 19:02 | Jane245 |  Emma Potterová
Mne sa táto kapitola moc nepozdáva, ale to posúďte sami. Nezabudnite na komentáre. A ak vám môžem poprosiť, komentujte trochu dej a nie len nááááááááááádhera. Ja som za takéto komentáre vďačná, ale potom neviem, čo by som mohla zmeniť.
Podmienka:5komentárov pre pridanie ďaľšej kapitoly.
Jane245
"Angela, pozor skáčem!" kričala som pred skokom do jazera. Angela odplávala ďalej a ja som skočila do vody krásku rybičku.
"To sa ti podarilo." hovorila mi Angela, keď som sa vynorila.
"Ďakujem. Aj som to dlho trénovala."zazubila som sa.
"Nevieš kedy príde Lili?"spýtala som sa, lebo v chrabromilskej veži sľúbila, že príde.
"Tam už ide. Ale neľakaj sa, ide s ňou celá partička tvojho bračeka."povedala Angela. No to dúfam nie. Ja s Blackom nechcem byť.
"Ahoj Lili."zakričala som a zamávala.
"Ahoj!" zakričala Lili. Ani som nečakala a plávala čo najďalej od brehu. Nepotrebovala som, aby ma braček s jeho kamarátmi ešte utopil.
"Emma, kam to plávaš!"kričal na mňa brat.
"Nebuď zvedavý!"
"Môžeš sa utopiť, vráť sa späť!"
"Nerozkazuj mi!" zakričala som a plávala som ďalej. Zrazu ma niečo chytilo za nohu a ťahalo ku dnu. Veľmi som sa zľakla a vôbec som nevedela, čo to je. Už som bola úplne potopená. Bola to vodná víla(ale bola taká škaredá, že nikdy by som o nej nepovedala, že je víla). Ťahala ma stále viac a viac ku dnu. Potom sa zastavila a otočila sa na mňa. Ako keby sa chcela opýtať, čo tu robím. Naznačovala som jej, že som len plávala a vôbec jej nechcem uškodiť, ale vôbec ma nepočúvala a ťahala ma stále ku dnu. Nič iné mi nezostávalo. Natiahla som ruku. Skúsim čarovať bez prútika neverbálne, lebo inak sa nezachránim. Zrazu z mojej ruky vyletel červený blesk a trafil vílu. Pustila ma, tak som rýchlo plávala preč. Bola som ale veľmi hlboko. Naťiahla som ruku ku dnu. Z nej mi vyšľahol prúd vody a mna to vytrisklo na hladinu.
Po mojom "potopení"
"EMMA!"kričal James.
"Idem tam za ňou!" rozhodne povedal Sirius.
"Nesmieš. Nevidel si, že ju tam niečo stiahlo?" povedala Lili.
"Ale ja musím. Nesmie sa jej nič stať." Už sa chystal skočiť do vody, ale v tom som sa vynorila.
"Emma!"kričala Angela.
Ledva som dopávala ku brehu.
"Musíme....musíme preč!"povedala som zadýchane.
"Ale kam? Čo sa stalo?"spýtal sa Remus. Nestihla som však odpovedať, pretože sa vynorili niektorý vodný ľudia a šli rovno po mne.
"Rýchlo prútik!" zakričala som na Angelu a ta mi ho obratom hodila.
"Vyčarovala som okolo brehu veľký štít, cez ktorý sa nemohli dostať.
"Choďte rýchlo pre Dumbledora, dlhšie to neudržím!"
"Dobre, idem!"ponúkol sa James.
Za chvíľu už prišiel aj s Dumbledorom a ten sa len pozeral na mnou vytvorený štít. Bol úplne ohromený.
"Pán profesor, nechcem vás vyrušovať, ale ja ten štít už neudržím a tý vodný ľudia niesú moc prívetivý."povedala som mu.
"Áno, slečna Potterová, môžte ho zrušiť."povedal.
Hneď, ako som spustila prútik, som spadla na zem.
"Emma, čo sa ti stalo?"spýtala sa Angela.
"Nič, len som vyčerpaná."povedala som a v tú chvíľu sa mi zatmelo pred očami.
"Albus, ona je veľmi mocná. Mali by sme na ňu dávať väčší pozor!"
"Minerva, ale nemôžme. Bolo by to nápadné a Voldemort by ju hneď chcel na svoju stranu."
"Tak čo navrhuješ?"
V tom som otvorila oči. Pani profesorka si toho ihneď všimla.
"Slečna Potterová. Ako sa cítite?"spýtala sa ma.
"Už lepšie. Bola som veľmi vyčerpaná."
"Taký štít vyčarovať, to dalo kopu námahy."
"Áno, dalo."usmiala som sa.
"Slečna Potterová. Odkiaľ ste sa ho naučili vyčarovať?"spýtal sa ma profesor Dumbledore.
"Ja neviem. Myslím, že raz som o tom čítala v jednej knihe, ale už sa moc nepamatám."
"Lebo ten štít, bol dokonalý. Ja sám by som ho nevyčaroval lepšie."
"Ďakujem pán profesor."usmiala som sa.
"Čo sa tam vlastne vtedy stalo?"
"Ja som plávala ďalej od brehu a v tom ma vodná víla stiahla pod vodu. Nechcela ma pustiť, ja už som sa ale potrebovala nadýchnuť, tak som na ňu vyslala kúzlo a rýchlo som plávala preč."
"A to ste kúzlili neverbálne, ešte k tomu bez prútika?" Spýtala sa ma profesorka McGonnagalová.
Ja som iba prikývla.
"Nechajte slečnu oddychovať, je veľmi vyčerpaná."povedala madam Pomfreyová. Potom sa otočila na mňa.
"Toto ešte vypi."
S neochotou som to vypila. Fuj, bolo to nechutné. Chutilo to ako bahno so soľou. Potom som už nič nevnímala, pretože som zaspala.

13.Kapitola-Nudný deň

27. srpna 2007 v 14:58 | Jane245 |  Emma Potterová
No toto je taká nudnejšia kapitolka, ale mne sa celkom páči. Hlavne jedna časť.... Nezabudnite na komentáriky, aj keď ich napíšu len niektorí.
Podmienka: 5komentárov pre pridanie ďaľšej kapitoly.
Jane245
"Angela, vstávaj. To je už druhý deň, čo ťa musím budiť!" hnevala som sa.
"Áno, veď už vstávam!" odpovedala nahnevane. Každé ráno ju musím takto budeiť, inak by zaspala na vyučovanie. Zrazu som sa začala smiať.
"Čo sa smeješ?" spýtala sa Angela.
"Pozri sa do zrkadla a uvidíš."
Angela sa pozrela. S veľkým krikom vbahla do kúpelne. Vyzerala, ako by jej na hlave vybuchol fén a ešte ten jej výraz.....
"Môžme ísť?" spýtala sa asi po plhodine strávenej v kúpeľni.
"Áno, môžme." s úsmevom som dopovedala.
"Dnes nemáme ež také zlé hodiny." poznamenala Angela pri raňajkách.
"Nie, len dvojhodinovk obrany a hneď potom dvojhodinovku elixírov." povedala som ironicky.
"No? A to je podľa teba najhoršie?" spýtala sa ma s úsmevom.
"Ahoj Emma, ako sa máš?"spýtala sa ma Lili.
"Mám sa dobre. Kde si nechala bračeka?"
"Išiel hneď za mnou, tak neviem kde je. Ale som šťastná, že my dal nachvíľu pokoj."
"Á, Evansová. Tu si!" zakričal James na celú Veľkú sieň.
"Prosím, ukryte ma."prosíkala Lili.
"Poď, pôjdeme na dievčenské záchody." navrhla som. Dievčatá len prikývli a už sme aj vyštartovali. V tom ma niekto chytil za ruku.
"Ahoj Potterová."
"Čav Black."odsekla som.
"Odkedy som pre teba Black?"spýtal sa prekvapene.
"Odkedy som ja Potterová. A teraz ma nechaj."
"Ešte som ti nepogratuloval k včerajšiemu výkonu."zazubil sa.
"No super. To je všetko?"
"Hm...........nie. Vôbec som nevedel, že vieš čarovať bez prútika."
"Lebo si sa nepýtal a teraz ma nechaj ísť, lebo ti to čarovanie predvediem ešte raz!"
"Nóóóó. Lákavá ponuka."
"Ako chceš." Natiahla som druhú ruku.
"Expelliarmus!"zakričala som. Keďže Sirius, vlastne Black, neveril, že by som naňho zaútočila, nevyčaroval štít. Moje kúzlo ho odhodilo niekoľko metrov dozadu.
"Nabudúce ma radšej poslúchni!" zakričala som, keď dopadol na tvrdú zem a odišla som za Lili a Angelou.
"Kde si bola tak dlho?" pýtala sa ma Lili, hneď ako som prišla na dievčenské záchody.
"Zdržal ma Black!"
"A ako si sa do neho dostala?"
"No pomocou kúzla som ho odhodila o niekoľko metrov ďalej."
"A znovu bez prútika?"spýtala sa Angela.
"Nechcela som ho vyťahovať." usmiala som sa a vtedy sme sa hneď začali smiať.
Obrana proti čiernej mágií bola celkom v pohode. Pán Profesor ma stále vyvolával, keď chcel predviesť neverbálne zaklínadlo. Ja jediná ich z našeho ročníka ovládam. Hodina elixírov bola o čosi horšia.
"Ale, no tak, slečna Potterová. Toto nie je debatný krúžok, ale hodina elixírov." uporoznil ma profesor Slughorn.
"Prepáčte, pane, už sa to nestane."
"To som rád."
Pripravovali sme nejaký nápoj lásky. Taká sprostosť. Neviem, kto to vôbec vymyslel. Ak by som chcela, aby sa nejaký chlapec do mňa zalúbil použila by som predsa svoj šarm a nie nejaký elixír.
"Ja už nevládzem."povedala Angela pri obede.
"To ti verím, ja som na tom rovnako, ale máme ešte veštenie." povedala som.
"Tam určite zaspím."prehlásila.
"Aspoň nebudem jediná."zazubila som sa. Začali sme sa obe smiať. V tom sa k nám prirútila Lili.
"Baby, on ma zase naháňa. To je s ním už hrozné. Čo nemá nič iné na práci?"
"Nie nemá." povedala som.
"Ide s ním aj Remus?" spýtala sa Angela.
"Áno ide. Tebe sa páči?" spýtala sa Lili.
"Nóóó. Nie je na zahodenie."
"Nie je, ale čudujem sa, prečo sa kamaráti s Potterom a Blackom. Prepáč Emma."
"Mne sa neomlúvaj. Ja mám na nich ten istý názor."
"Ale na začiatku roka si hovorila, že ste s Blackom kamaráti?"čudovala sa Angela.
"No a? Aj tak je to debil prvej triedy." Všetky tri sme sa začali smiať.
"Čomu sa smejete?" spýtal sa môj braček.
"Čo ťe to zaujíma!" odsekla som.
"Takto by si sa nemala správať k tvojmu bratovi."povedal Sirius.
"Ty sa do toho nepleť, nech neskončíš tak ako ráno." pohrozila som mu.
"Keby si nebola dievča, už by si ležala na ošetrovni."
"Áno? Na dievčatá si netrúfneš?" podpichla som ho.
"Ja slabších nenapádam!" Hneď som sa naštvala a vytiahla prútik.
"Ja niesom slabšia, Black! To odvolaj!"pohrozila som mu a priložila prútik ku krku.
"Neodvolám. Je do až nad slnko jasnejšie, že by som nad tebou vyhral!"
"Nebud si tým istý!" odsekla som a sadla som si.
"No vidíš. Takto ti to svedčí viac, keď sa tu neoháňaš prútikom."zazubil sa. Nerátal ale, že sa na to naštvem. Vstala som a dala som mu päsťou do nosa. Black ihneď padol na zem.
"Prečo?!"
"Lebo si magor!" odpovedala som. S angelou sme vstali a odišli na hodinu veštenia. Lili sa s nami rozlúčila tiež, lebo mali transfiguráciu.
"To bola ale strašná nuda." povedala som, hneď ako sme odchádzali z hodiny.
"To teda áno. Nepôjdeme sa okúpať do jazera? Ešte nie je ani zima a ani neni neskoro."
"Dobrý nápad Angela. Spýtame sa ešte Lili."povedala som a zamierili sme si to do chrabromilskej veže.

12.Kapitola-Hodina súbojov

27. srpna 2007 v 13:24 | Jane245 |  Emma Potterová
Nezabudnite na komentáriky. Dnes by mala pridať ešte jednu alebo dve.
Jane245
"Angela, vstávaj. Už je pol siedmej." budila som Angelu.
"Nechaj ma spať!"odsekla.
"No tak dobre, ale keď zaspíš na vyučovanie, tak to nebude môj problém." urazene som jej odpovedala. Obliekla som sa a šla som do spoločenskej miestnosti. Dúfam, že tu niekto o tomto čase bude, inak sa tu asi unudím k smrti. Poobzerala som sa, ale nikoho známeho, s ktorým sa bavím som tu nenašla. Pomaly som sa teda pobrala do Veľkej siene na raňajky. Bolo tu len pár ranných vtáčat. No čo už, ja za to nemôžem, že všetky moje kamarátky dlho spia.
"Slečna Potterová?" spýtal sa ma jeden mladý muž.
"Áno to som ja."
"Som profesor Smith. Tento rok učím obranu proti čiernej mágií a nový predmet súboje. Počul som, že vy ste jedna z najlepších v priamom boji." usmial sa na mňa. Tak som sa v tej chvíli začala červenať.
"No, keď to o mne niekto hovorí, tak asi som." usmev som mu opätovala.
"Preto by som sa vás chcel spýtať, či mi v súbojoch nechcete asistovať."
"Ja????? To ako, že by som vám mala asistovať?"čudovala som sa.
"Áno, práve vy. Profesor Dumbledore mi hovoril, že je to aj váš koníček a niekedy toho viete viac, ako siedmak. Preto som prišiel za vami."
"Dobre, skúsiť to môžem. Čítala som už mnoho kníh a aj si to niekedy sama skúšam. Kedy je prvá hodina?"
"Dnes, hneď po raňajkách. Teším sa na našu spoluprácu slečna." opäť sa na mňa usmial. A hneď odišiel.
Nato, že je učiteľ, je veľmi pekný. Ale, že sa práve mňa opýtal, tak to som teda prekvapená. Síce viem toho viac, ako by som mala a ovládam aj neverbálne zaklínadla. A viem trochu čarovať aj bez prútika, ale aj tak. Prečo si radšej nevybral Blacka alebo Lili?
Ešte dlho som tak sama sedela. Zrazu prišla aj Lili.
"Ahoj Emma. Ako sa dnes máš?"
"Výborne." usmiala som sa.
"Čo sa stalo, že si taká vysmiata?"
"To uvidís zachvíľu." ešte jej to nechcem povedať.
"Aha. Inak šieste a siedme ročníky majú spolu predmet, myslím, že súboje. Počula si už o tom?"
"Áno počula."v duchu som sa tak smiala. Keby len Lili vedela, že ja budem asistentka mladého a veľmi krásneho profesora.
"Aha, už sa rozdávajú rozvrhy." povedala Lili.
"Som na ne zvedavá." poznamenala som aj keď so vedela, čo máme prvú hodinu.
"No teda, dnes máme štvorhodinovku súbojov." čudovala sa Lili, hneď ako dostala rozvrh.
"Tak poďme pomaly na hodinu, lebo to nestihneme." navrhla som
Pomaly sme prišli k učebni. Hneď, ako ma zbadal pán profesor na mňa zakičal:
"Slečna Potterová, poďte sem, prosím!" Lili sa na mňa pozrela výrazom čo sa stalo? Ja som sa na ňu usmiala a šla som preč.
"Slečna Potterová, zachvíľu začneme. Na začiatku si dáme súboj mi dvaja. Už sa teším." povedal a šibalsky sa usmial.
"Aj ja pán profesor." úsmev som mu opätovala. A mal pravdu. Akonáhle sem prišli všetci, dvere sa zatvorili. Ja som sa medzitým vrátila k Lili.
"Dobrý deň študenti. Chcem vás privítať, na novej hodine súbojov. Už asi viete o čo ide. Chcem vám ešte predstaviť moju asistentku, Emmu Potterovú." Všetci sa na mňa otočili. Boli prekvapený, že akurát ja som asistentka. Vybrala som sa teda za pánom profesorom.
"Teraz vám ukážeme, ako si naše vzájomné súboje budem predstavovať." povedal smerom do triedy.
"Emma, desať krokov a na tri začneme." Ja som len kývla hlavou. Uklonila som sa prešla desať krokov a rýchlo som sa odočila.
"Expelliarmus!"zakričal pán profesor. Nechcela som použiť šít, tak som sa len uhla.
"Expeliarmus!"zakričala som ja.
"Protego!"
Za chvíľu sa na mňa rútil žltý paprsok.
"Protego!" Mala som tiež výhodu, že som poznala neverbálne zaklínadlá. Na pána profesora som poslala hneď tri zaklínadlá po sebe. Mal problémy ich odstrániť, ale nkoniec sa tomu vyhol.
Chcela som ho prekvapiť, ta po niekoľkých zaklínadlách som schovala prútik do habitu. Všetci sa čudovali prečo. Pán profesor si toho ale nevšimol. Vyslal na mňa modrý paprsok. Ja som len naťiahla ruku vpred. Nikto nechápal prečo.
"Protego maxima!" zakričala som a predo mnou sa objavil veľký štít. Pán profesor bol veľmi prekvapený, že som čarovala bez prútika.
"Expelliarmus!" zakričala som, čo profesor zrejme nečakal a odletel niekoľko metrov dozadu, pričom mu vypadol prútik z ruky.
Všetci na mňa pozerali, ako na zjavenie. Zrazu len profesor povedal.
"Ešte nikdy som nevidel mladého študenta čarovať bez prútika. Slečna, vy máte naozaj talent. Dvadsať bodov pre chrabromil za ten vynikajúci súboj." Vtedy mi začali všetci tlieskať.
Celý deň sa o mne ešte hovorilo. Nielenže som porazila učiteľa, ale aj čarovala bez prútika.
"Emma, to si mi nehovorila, že ty to dokázeš." čudovala sa stále Angela.
"No a teraz už to vieš." usmiala som sa na ňu
Celý deň mi gratulovali a pýtali sa ma na môj úspech. Bola som z toho už unavená. Preto, hneď ako som si ľahla, som zaspala.

11.Katpitola-Príchod

26. srpna 2007 v 21:23 | Jane245 |  Emma Potterová
Znova ďaľšia kapitolka. Chcela som napísať o čosi dlhšiu, ale už som nestihla. Neviem, kedy sa zajtra dostanem k PC, takže nové kapitolky sa objavia až večer.
Podmienka: 10komentárov pre pridanie ďaľšej kapitoly.(Od každého jeden a to rátam aj IPadresu).
Jane245
"Lili, poď už. Nezostane nám žiadny voľný koč." kričala som na ňu.
"Dobre, už som tu." usmiala sa na mňa.
"Rýchlo, tam vidím ešte jeden." povedala som a ťiahla som dievčatá so sebou.
Vždy keď prídem so školy sa obzerám, ako keby som tú nádheru videla po prvý krát. Je to tu nádherné.
"Emma!"
"Hm???"
"Čo na to hovoríš?" spýtala sa ma Lili.
"Nepočúvala som. Prepáč, ale bola som zamyslená." odpovedala som.
"Iba sme s Angelou hovorili, že Black sa na teba zvláštne pozerá."
"Lili, nerob si srandu...."
"Ale to je pravda. Vôbec z teba nemohol odtrhnúť oči." povedala Angela.
"A aj keby, je to jeho vec. Mne je celý Black ukradnutý."
"Áno a nie ste náhodou kamaráti?"zazubila sa Lili.
"To sme, ale to je všetko. A ak ma bude štvať, rýchlo sa rozkamarádime."
"Dobre, ty kamarátka Siriusa Blacka, poď, už sme tu." povedala Angela. Nezabudla som na ňu vrhnúť zabijácky pohľad. Vystúpila som z koča posledná, takže som ho musela aj zavrieť. Z
"Čav Evansová."
"Nazdar Potter."
"Dnes ti to sluší."
"Ja viem!"
"Pôjdeš so mnou na to rande?"
"Až naprší a uschne."
"Takže na kedy sa dohodneme?"
"Potter, choď si otravovať niekoho iného a nie mňa. Nemám čas a ani náladu na tvoje sprosté reči."
"Ale no tak, nebuď na mňa zlá."
"Braček, mal by si toho nechať!" povedala som mu.
"Emma, ty sa do toho nepleť!"
"Budem sa do toho pliesť, pretože Lili je moja kamarátka! Poď Lili, pôjdeme." povedala som a chytila som ju za rukáv habitu.
Spolu s Angelou sme pomaly šli do Veľkej siene. Zachvíľu sa otvorili dvere a vošli prváci. Boli taký zlatý, ako sa tvárili. Ako by ich niekto odvádzal na smrť. Hneď ako klobúk dospieval, začalo zaradzovanie do fakúlt.
"Lucy Simpsnová!"zakričala profesorka MaGonnagalová. Z davu malých prváčikov vystúpilo malé dievčatko v hnedými vlasmi. Po chvíli klobúk zakričal.
"CHRABROMIL!"
Lucy sa potešila, keď videla, že celý stôl chrabromilčanov jej tlieska. Vyskočila s malej stoličky a hneď si sadla.
Ďalej som ai už ani nevšímala, ako prebieha zaraďovanie. Stále som rozmýšľala na to, čo mi dievčatá povedali po ceste sem. Žeby to bola pravda?
Potom mal Profesor Dumbledore jeden so svojich dlhých príhovorov. Zachvíľu sa nám na stoloch objavilo jedlo. Tak som sa na to tešila. Už som bola poriadne hladná. Naložila som si plný tanier a začala som spokojne jesť.
"Prváci za mnou!" zakričala Lili, keď už všetci dojedli.
"To som zvedavá na ďaľšieho učiteľa obrany."poznamenala som.
"Aj ja. Len dúfam, že to nebude nejaký starý suchár."povedala Angela.
"Možno to bude nejaký mladý, s nádhernou postavou a hnedými vlasmi." hovorila Lili.
"To by bolo najlepšie." zasmiala som sa.
"Heslo?"spýtala sa Tučná pani.
"Banány v čokoláde." povedala Lili. Hneď potom sa otvoril portrét a vošli sme do spoločenskej miestnosti. Bola taká, ako vždy. Kruhová, vo farbách chrabromilu. Hneď sme si sadli do kresiel vedľa krbu.
Rozprávali sme sa ešte dlho do noci, až sme nakoniec uvážili, že pôjdeme už spať. Pred spáľňami sme sa rozlúčili s Lili. S Angelou sme šli ešte o jedno poschodie vyššie. Boli sme samé na izbe, čo nám veľa dievčať závidelo. Prezliekli sme sa do nočných košiel a zaliezli sme do postielok. Bola som taká unavená, že som ihneď zaspala.

10.Kapitola-Vo vlaku

26. srpna 2007 v 16:54 | Jane245 |  Emma Potterová
Nezabudnite na komentáre. Príjemné čítanie.
Jane245
Prázdiny ubehli veľmi rýchlo. Ani som sa nenazdala a už bol deň odchodu do školy. Veľmi som sa tešila, že uvidím Lili a Angelu. Musím uznať, že aj keď som ich strávila s bratom, Remusom a Blackom, boli to tie nakrajšie prázdniny, aké som kedy zažila. Ani s Blackom som sa už toľko nehádala. Skôr naopak, bola som rada, keď bol v mojej blízkosti. Je to dobrý kamarát a nie je taký blb, za akého som ho mala.
No a Remus, o tom ani nehovoril. Sľúbil mi, že mi pomôže z učením, keď budem niečo potrebovať. Aj keď mám Lili, bolo to od neho veľmi milé.
"Už máte zbalené?" spýtala som sa, keď som ráno došla do kuchyne.
"No, ako sa to vezme." zazubil sa Sirius. Ja som sa len zamračila a a sadla si za stôl. Zrazu som len pocítila, že sa na na niekto pozerá. Ten niekto bol Black. Ale prečo sa na mňa tak pozerá? Ešte nikdy sa na mňa tak nepozeral.
"Potrebuješ niečo?" usmievavo som sa spýtala.
"Nie. Prečo?"
"Keď sa tak na mňa pozeráš?"
"Čo je to zakázané?" spýtal sa ma.
Na to som neodpovedala a zdvihla som sa od stola. Šla som si ešte pobaliť pár vecí pred odchodom.
klop, klop, klop
"Ďalej."povedala som.
"Ahoj, chcel som sa iba porozprávať." povedal Black
"A o čom?"
"O nás." Zatvrárila som sa nechápavo.
"O nás? Ako to myslíš?"
"No keď prídeme do školy, či sa k sebe budeme chovať ako do teraz."
"No, tie hádky by už nemuseli bývať."usmiala som sa.
"Takže kamaráti?"
"Prečo nie. Ale ak ma ešte niekedy naštveš, odskáčeš si to." pohrozila som mu.
"O to sa neboj."
_____________________________________
Vlak bol úplne preplnený. S Lili a Angelou sme mali šťastie, keď sme si našli voľné kupé, úplne na konci vlaku.
"No hovorte. Ako ste sa mali?" nedočkavo som sa spýtala dievčat, hneď som sme si sadli.
"No ja som sa mala príšerne. Sestra sa stále lepila na jej nového frajera. Myslím že sa volá Vernon. No a mama ma nútila, aby som bola stále s nimi. Cez školu som s ňou niesom, tak nech trávim s ňou prázdniny. No otrava. Ale inak celkom v pohode. A čo vy?" spýtala sa Lili.
"Ja som sa mala úplne skvele. Skoro celé prázdniny som cestovala po Európe." hovorila Angela.
"A kde ste všade boli? No tak hovor." usmiala som sa.
"No najprv sme boli v Paríži. To ste mali vidieť tých nádherných francúzov. Potom sme boli v španielskom Madride a talianskom Ríme. Bolo to úžasné. A tá história."
"Ja ti tak závidím. Celé prázdniny som bola s bratom a jeho partiou. No hrôza. Ale bola celkom sranda. Chvala bohu, že tam nebolo aj to prasa, inak by som nestíhala variť." Dievčatá sa ihneď rozosmiali.
"A ako to, že nebol na nich nalepený? Veď on všade chodí s nimi." vravela Lili.
"Ja viem, aj ja som sa čudovala, ale James hovoril, že celé prázdniny trávi u svojej tety, alebo niečo také."
"A tešíte sa do školy?" spýtala sa odrazu Angela.
"Ja hej. Konečne nebudem svoj voľný čas tráviť s bratom." odpovedala som.
"Dievčatá, ja vám ani neviem. Mám z toho taký čudný pocit. Toto je môj posledný rok strávený v Rokforte..."
"Ale no tak, Lili. Preto si ho musíme naplno užiť." usmiala sa Angela.
"Len ma veľmi mrzí, že nie sme spolu v triede." povedala som. Zrazu sa otvorili dvere.
"Dievčatá, nedáte si voľačo?"pýtala sa nás pani, ktorá predávala sladkosti. Vstali sme a každá sme si kúpili čokoládové žabky.
"Toto sú tie najlepšie sladkosti, aké som kedy jedla." povedala Lili.
"Aj ja si to myslím." povedala som.
"A za koľko budeme v Rokwille?" spýtala sa Angela.
"Za dve hodiny." odpovedala Lili.
"Už sa teším na večeru, som poriadne hladná." povedala som.
"To niesi jediná." usmiala sa Lili.
Takto sme sa rozprávali ešte veľmi dlho. Veľmi sme si boli blízke a bola som rada, že sme sa opäť stretli.

9.Kapitola-Darček

26. srpna 2007 v 11:17 | Jane245 |  Emma Potterová
Viem, že kapitolka je trochu krátka, ale viacej som nestihla. Znovu tu máme podmienku: 5komentárov pre pridanie ďaľšej. Príjemné čítanie.
Jane245
"Sestrička, ten obed je vynikajúci."hovoril s plnou pusou James. Len som sa pousmiala a jedla ďalej.
"Musíš ma to naučiť robiť." usmial sa Remus.
"No tak už to tak nechváľte a jedzte, lebo vám to vychladne." povedala som. Chlapci len prikývli. Obed bol zachvíľu fuč. Že by im naozajn až ak chutil? Keď som doumývala riad, Remus s Jamesom sa ponúkli, že sa už o ostatné postarajú. Lepšie pre mňa. Vzala som si znova plavky a šla som sa opaľovať na záhradu.
"Emma, môžem ťa nachvíľu vyrušiť?" ozvalo sa za mnou. Hrozne som sa zľakla, lebo som nikoho nepočula prichádzať.
"Kde si bol toľko? Mal by si ísť pomôcť Jamesovi a Remusovi." povedala som a znovu som si ľahla.
"Bol som niečo vybavovať." povedal Sirius. "Niečo som ti kúpil."
"Mne? Veď nemám žiadny sviatok?" spýtala som sa prekvapene. A podal mi zabalený darček. Rýchlo som ho otvorila. Bol to....denník?
"Veľmi ma mrzí, čo sa vtedy stalo. Tak som sa rozhodol kúpiť ti čarojdenícky denník. Všetko čo tam píšeš, vidíš len ty a ešte jedna osoba. Dalo by sa povedať, že spriaznená duša. Teraz ti to už nikto neprečíta."povedal a usmial sa na mňa. Začal sa mi pozerať do očí. Mal ich také nádherné a hlboké. Začal sa pomaly ku mne približovať a keď už som cítila jeho dych na mojej tvári som povedala.
"Ďakujem." V tom sa rýchlo odďialil.
"Neni zač. Ber to ako omluvu. A čo tu teraz robíš?"
"Čo sa ti už znova zatemnil mozog? Opaľujem sa."
"Takže ti nebude vadiť, keď ťa teraz hodím do vody?" zazubil sa Sirius.
"Opováž sa! Hodíš ma tam a už do konca môjho života sa s tebou nebavím." Ale to už asi prepočul, pretože ma začal naháňať po celej záhrade. Viete, aké to bolo smiešne? Ja len v plavkách utekám pred šialenou opicou. Asi po desiatich mitútach ma dobehol, vzal ma do náruče a pomaly šiel k bazénu.
"Čo som ti urobila, že ma tam ideš hádzať znova.."
"Nič."
"Tak prečo ma tam chceš hodiť?"
"Iba tak." s veľkým úsmevom odpovedal. To je teda zábava. Týrať sestru najlepšieho kamaráta. Vždy si to musím odskákať len ja.
"Ale tá voda je studená." usmiala som sa na neho.
"To nevadí, zvykneš si."
To už sme boli ale pri bazéne a chystal sa ma tam hodiť.
"Potom mi povedz, aká je voda."
"To zistíš sám." povedala som a vtedy ma tam hodil. nečakal ale, že sa ho budem držať, ako kliešť, tak tam spadol rovno so mnou. Viem, že sa asi už opakujem, ale nemám ja dobré nápady?
"Tak, aká je voda?" povedala som, keď sme sa obaja vynorili.
"Osviežujúca." povedal a divne sa na mňa pozrel. Pochopila som, teraz sa ma bude snažiť utopiť. Čo som komu urobila....
"Nie, to by si mi neurobil. Prestanem variť." Nič naňho nezaberalo. Tak som rýchlo odplávala preč a vyliazla som z bazéna. Utekala som rovno do domu. Ešte že ma nechytil, to by som skončila vážne zle.
Keď som došla do rodičovskej izby, otvorila som denník, ktorý som práve dostala a začala som znova písať. Neviem, prečo, ale teraz som mala už pocit, že si ho nik neprečíta.