12.Kapitola-Hodina súbojov

27. srpna 2007 v 13:24 | Jane245 |  Emma Potterová
Nezabudnite na komentáriky. Dnes by mala pridať ešte jednu alebo dve.
Jane245
"Angela, vstávaj. Už je pol siedmej." budila som Angelu.
"Nechaj ma spať!"odsekla.
"No tak dobre, ale keď zaspíš na vyučovanie, tak to nebude môj problém." urazene som jej odpovedala. Obliekla som sa a šla som do spoločenskej miestnosti. Dúfam, že tu niekto o tomto čase bude, inak sa tu asi unudím k smrti. Poobzerala som sa, ale nikoho známeho, s ktorým sa bavím som tu nenašla. Pomaly som sa teda pobrala do Veľkej siene na raňajky. Bolo tu len pár ranných vtáčat. No čo už, ja za to nemôžem, že všetky moje kamarátky dlho spia.
"Slečna Potterová?" spýtal sa ma jeden mladý muž.
"Áno to som ja."
"Som profesor Smith. Tento rok učím obranu proti čiernej mágií a nový predmet súboje. Počul som, že vy ste jedna z najlepších v priamom boji." usmial sa na mňa. Tak som sa v tej chvíli začala červenať.
"No, keď to o mne niekto hovorí, tak asi som." usmev som mu opätovala.
"Preto by som sa vás chcel spýtať, či mi v súbojoch nechcete asistovať."
"Ja????? To ako, že by som vám mala asistovať?"čudovala som sa.
"Áno, práve vy. Profesor Dumbledore mi hovoril, že je to aj váš koníček a niekedy toho viete viac, ako siedmak. Preto som prišiel za vami."
"Dobre, skúsiť to môžem. Čítala som už mnoho kníh a aj si to niekedy sama skúšam. Kedy je prvá hodina?"
"Dnes, hneď po raňajkách. Teším sa na našu spoluprácu slečna." opäť sa na mňa usmial. A hneď odišiel.
Nato, že je učiteľ, je veľmi pekný. Ale, že sa práve mňa opýtal, tak to som teda prekvapená. Síce viem toho viac, ako by som mala a ovládam aj neverbálne zaklínadla. A viem trochu čarovať aj bez prútika, ale aj tak. Prečo si radšej nevybral Blacka alebo Lili?
Ešte dlho som tak sama sedela. Zrazu prišla aj Lili.
"Ahoj Emma. Ako sa dnes máš?"
"Výborne." usmiala som sa.
"Čo sa stalo, že si taká vysmiata?"
"To uvidís zachvíľu." ešte jej to nechcem povedať.
"Aha. Inak šieste a siedme ročníky majú spolu predmet, myslím, že súboje. Počula si už o tom?"
"Áno počula."v duchu som sa tak smiala. Keby len Lili vedela, že ja budem asistentka mladého a veľmi krásneho profesora.
"Aha, už sa rozdávajú rozvrhy." povedala Lili.
"Som na ne zvedavá." poznamenala som aj keď so vedela, čo máme prvú hodinu.
"No teda, dnes máme štvorhodinovku súbojov." čudovala sa Lili, hneď ako dostala rozvrh.
"Tak poďme pomaly na hodinu, lebo to nestihneme." navrhla som
Pomaly sme prišli k učebni. Hneď, ako ma zbadal pán profesor na mňa zakičal:
"Slečna Potterová, poďte sem, prosím!" Lili sa na mňa pozrela výrazom čo sa stalo? Ja som sa na ňu usmiala a šla som preč.
"Slečna Potterová, zachvíľu začneme. Na začiatku si dáme súboj mi dvaja. Už sa teším." povedal a šibalsky sa usmial.
"Aj ja pán profesor." úsmev som mu opätovala. A mal pravdu. Akonáhle sem prišli všetci, dvere sa zatvorili. Ja som sa medzitým vrátila k Lili.
"Dobrý deň študenti. Chcem vás privítať, na novej hodine súbojov. Už asi viete o čo ide. Chcem vám ešte predstaviť moju asistentku, Emmu Potterovú." Všetci sa na mňa otočili. Boli prekvapený, že akurát ja som asistentka. Vybrala som sa teda za pánom profesorom.
"Teraz vám ukážeme, ako si naše vzájomné súboje budem predstavovať." povedal smerom do triedy.
"Emma, desať krokov a na tri začneme." Ja som len kývla hlavou. Uklonila som sa prešla desať krokov a rýchlo som sa odočila.
"Expelliarmus!"zakričal pán profesor. Nechcela som použiť šít, tak som sa len uhla.
"Expeliarmus!"zakričala som ja.
"Protego!"
Za chvíľu sa na mňa rútil žltý paprsok.
"Protego!" Mala som tiež výhodu, že som poznala neverbálne zaklínadlá. Na pána profesora som poslala hneď tri zaklínadlá po sebe. Mal problémy ich odstrániť, ale nkoniec sa tomu vyhol.
Chcela som ho prekvapiť, ta po niekoľkých zaklínadlách som schovala prútik do habitu. Všetci sa čudovali prečo. Pán profesor si toho ale nevšimol. Vyslal na mňa modrý paprsok. Ja som len naťiahla ruku vpred. Nikto nechápal prečo.
"Protego maxima!" zakričala som a predo mnou sa objavil veľký štít. Pán profesor bol veľmi prekvapený, že som čarovala bez prútika.
"Expelliarmus!" zakričala som, čo profesor zrejme nečakal a odletel niekoľko metrov dozadu, pričom mu vypadol prútik z ruky.
Všetci na mňa pozerali, ako na zjavenie. Zrazu len profesor povedal.
"Ešte nikdy som nevidel mladého študenta čarovať bez prútika. Slečna, vy máte naozaj talent. Dvadsať bodov pre chrabromil za ten vynikajúci súboj." Vtedy mi začali všetci tlieskať.
Celý deň sa o mne ešte hovorilo. Nielenže som porazila učiteľa, ale aj čarovala bez prútika.
"Emma, to si mi nehovorila, že ty to dokázeš." čudovala sa stále Angela.
"No a teraz už to vieš." usmiala som sa na ňu
Celý deň mi gratulovali a pýtali sa ma na môj úspech. Bola som z toho už unavená. Preto, hneď ako som si ľahla, som zaspala.
 

2 lidé ohodnotili tento článek.

Komentáře

1 Kaitlin Kaitlin | Web | 27. srpna 2007 v 14:34 | Reagovat

nádherná kapitolka..=D téda, rovnou kouzlení bez hůlky, jo??

2 Padfoot Padfoot | E-mail | Web | 27. srpna 2007 v 21:01 | Reagovat

podle mě se moc předváděla

3 Ylil Ylil | Web | 9. září 2007 v 14:40 | Reagovat

supeeeeeeer!!!

4 Ylil Ylil | Web | 9. září 2007 v 14:44 | Reagovat

supeeeeeeer!!!

5 Peggy Peggy | Web | 10. září 2007 v 17:10 | Reagovat

jj, je to skvělý=)

6 Pád´o - girl Pád´o - girl | E-mail | Web | 20. prosince 2007 v 15:09 | Reagovat

krásný!!!! , upe supr kapča

7 passia passia | Web | 15. dubna 2008 v 21:36 | Reagovat

husty

8 lucinka lucinka | Web | 26. května 2008 v 11:20 | Reagovat

bombozneeeeee :D:D:D:D:D:!

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama