21.Kapitola- Brat & sestra

30. srpna 2007 v 17:56 | Jane245 |  Emma Potterová
Pri predchodzej kapitole som sice napísala, že 15 komantárov, ale neviem sa dočkať, čo poviete na túto kapitolku.
Túto kapitolu chcem venovať všetkým, ktorý pravideľne navštevujú túto stránku.Nezabudnite komentovať! Príjemné čítanie.
Jane245
"Ahoj."Ozvalo sa za mnou. A na očiach som ucítila šatku.
"Ahoj,"s úsmevom som odpovedala. Konečne niekto, kto mi rozumie.
"Ako si sa dnes mala?"
"No až do večere mi som sa mala úplne skvele."
"A prečo až do večere?"
"Ty si nevidel to divadielko?" spýtala som sa.
"Ale videl, ale moc som nechápal, o čo ide."
"No jeden môj kamarát, s ktorým mi bolo dobre na výlete v Rokwille urobil niečo, kvôli čomu som sa v ňom sklamala a už mu veriť asi nikdy nebudem. Ale ani neviem, prečo ti to hovorím Teba také veci nezaujímajú. Ty si úplne iný."
"Mňa zaujíma všetko, čo sa deje okolo teba."
"Ďakujem. Len je mi ľúto, že neviem kto si,"posmutnela som.
"Neboj, raz sa to dozvieš."
"A ako si sa dnes mal ty? S kým si bol v Rokwille?"
"No dalo sa to vydržať a bol som s jednou kamarátkou."
"Aha a akou? Možno ju poznám."
"No niekedy ti o nej poviem. Teraz sa chcem rozprávať o tebe."
"A prečo o mne?"
"Inač, ešte som ti nezagratuloval za tú hodinu súbojov."
"Ty si tam bol?"
"Samozrejme."
"A ako sa darilo tebe?"
"No celkom dobre."
Takto sme sa roprávali až do rána. Potom sa musel so mnou rozlúčiť, pretože musel ísť ešte niečo zariadiť. Vôbec som si neuvedomovala, že som celú noc prerozprávala. Bolo mi s ním tak dobre. Čím viac som sa s ním ale rozprávala, tým viac som rozmýšľala nad tým, kto to môže byť. Na nič som ale neprišla. Dával si pozor, aby sa nepreriekol.
Šla som teda do dievčenských spáľní. Musela som sa prichystať na vyučovanie. Obliekla som si čistý habit a učesala vlasy do vysokého vrkoča. Pomaly som sa odobrala do Veľkej siene na raňajky.
Keďže bolo o dve minúty šesť, Veľká sieň ešte nebola otvorená. Musela som tam chvíľu počkať. Začala som sa obzerať. Bolo tu pár študentov, ale nikto známy, ktorého by som poznala. V tom sa otvorili dvere a tí čo tam čakali sa nahrnnuli dnu.
Sadla som si za chrabromilský stôl a začala som jesť. Po chvíli do Veľkej sieni prišiel Snape. Rozhodla som sa, že ho pôjdem pozraviť.
"Ahoj," pozdravila som ho s úsmevom.
"Hm,"odpovedal nabrúsene.
"Ako sa máš?" pokúšala som sa o konverzáciu.
"Zle."
"A prečo?"
"Lebo ma tu otravuješ!"
"Tak prepáč, že som sa s tebou chcela porozprávať ako kamarátka."
Povedala som a chystala som sa vstať, v tom ma chytil za ruku.
"No tak dobre, hlavne sa neurážaj." povedal.
"O to sa neboj."usmiala som sa.
"Prečo sa so mnou rozprávaš?"
"A nemohla by som?"
"Nie, len chrabromilčania si nesadajú bežne k tomuto stolu a už vonkoncom sa nerozprávajú so mnou."
"No ja som zrejme výnimka. Čo budeš dnes robiť?"snažila som sa navrhnúť tému na rozhovor.
"Mám vyučovanie. Čo by som mohol asi robiť."odsekol.
"To sa budeš celý deň len učiť?"
"A čo iného by som mal robiť?"
"No...môžme ísť po vyučovaní k jazeru. Len ako kamaráti." Neveriacky sa na mňa pozeral.
"To ako vážne?"
"Jasné, prečo nie?"
"Lebo nikto by so mnou netrávil svoj voľný čas dobrovoľne."
"No vidíš. Ja áno."
"Tak dobre, stretneme sa potom pri vchode do hradu."
"Dobre, teším sa. Pekný deň."
Odišla som od stola. Každý na mňa pozeral, čo som tam robila. Nestáva sa to každý deň, aby sa chrabromilčanka rozprávala so študentom zo slizolinu. Pr dverách ma niekto zastavil.
"Čo si tam robila?"spýtal sa ma Black apolu s mojím bratom.
"Do toho ťa nič. Je to moja vec!"odsekla som.
"To teda nie je. Som tvoj brat a mám právo to vedieť."priplietol sa do rozhovoru James.
"Nie nemáš. Niesom tvoj majetok, čiže sa ti nebudem ani spovedať. A teraz ak dovolíte mám aj dôležitejšie veci, ako baviť sa s dvoma neandertálskými magormi, ktorý si nedovidia ani na svoj vlastný nos!" zavrčala som a odišla na prvú hodinu. Aj keď bolo ešte skoro.
Prechádzala som okolo knižnice. Neviem, ale niečo ma tam ťahalo. Vošla som do vnútra a smerovala k jednej knihe. Mala názov Kúzla pre pokročilých čarodejníkov (biela mágia). Ten názov ma veľmi zaujal, tak som si knihu požičala.
Pred učebňou Dejín mágie som si ju začala prezerať. Boli tam veľmi zaujímavé kúzla. Najviac ma zaujala nitrobana. Niečo som o nej už počula, ale bolo toho veľmi málo.
Ani som sa nenazdala a už prichádali prví študenti. Čas tak rýchlo uteká, keď sa venuješ tomu, čo ťa baví.
"Ahoj Emma,"kričala na mňa Angela.
"Ahoj."
"Prečo si tu tak skoro?"
"Nemohla som spať. No ani som nespala."
"Ako to?"
"Celú noc som sa rozprávala s tým mojím ctiteľom. Ani neviem, ako ho mám nazvať. No potom sa mi už nechcelo spať, tak som šla na raňajky."
"Aha. A o čom ste sa rozprávali?" vyzvedala Angela.
"Tak rôzne. O mne, o škole."
"A čo to máš?"spýtala sa, keď uvidela v rukách moju knihu.
"To som si požičala z knižnice. Celkom ma tá kniha zaujala."
"Aha. Potom mi ju ukážeš?"
"Jasne,"usmiala som sa.
V tom sa otvorili dvere. Všetci študenti vošli do triedy. Dejiny mágie boli vždy nudné. Profesor Bins mal taký monotónny hlas, ktorý každého uspával. Dokonca som si dnes pospala aj ja.
Celý deň ubehol veľmi rýchlo. Po obede sme už nemali vyučovanie tak som sa mohla venovať svojej knihe. Aspoň som si to myslela.
"Čo budeš robiť poobede?"
"Budem si čítať a mám sa s niekým stretnúť." odpoevdala som Angele.
"Ty máš rande?"
"Nie, to nie je rande. A ani nebude."
"Naozaj?"
"Naozaj. Myslíš, že by som ťa klamala?"
"Nie, to si nemyslím. A kto to je?"
"To ti nepoviem. Určite sa to ale ešte dnes dozvieš."
"A prečo?"
"Uvidíš." usmiala som sa. Na Angele som si vždy vážila, že keď som jej nechcela niečo povedať, tak potom nevyzvedala.
"A požičiaš mi dnes tú knihu? Aby som si ju mohla prečítať."opýtala sa ma.
"Rada by som, ale poobede si ju chcem čítať."
"Ale veď si hovorila, že sa máš s niekým stretnúť," čudovala sa.
"Áno a budeme si spolu čítať,"usmiala som sa.
"Dobre, už musím ísť, "povedala som.
"Fajn, pekne sa bav. Počkám ťa v spoločenskej miestnosti."
Vyšla som z Veľkej sienea smerovala na miesto stretnutia. Snape tam už bol.
"Ahoj. Čakáš už dlho?" spýtala som sa.
"Nie nečakám. Teraz som prišiel. Kam pôjdeme?"spýtal sa.
"No pri jazere je jeden strom, kde rada sedávam," povedala som.
Snape len prikývol a pomaly sme smerovali k môjmu stromu.
"Je to tu vážne pohodlné."povedal, keď si sadol.
"Akú to máš knihu?"spýtala som sa.
"O elixíroch."
"Aha. Je zaujímavá?"spýtala som sa so záujmom.
"Ak ťa bavia elixíry, tak je. A čo čítaš ty?"
"No keď som dnes šla na prvú hodinu, tak som zašla ešte do knižnice a našla som tam túto knihu." povedala som a podala som mu ju.
"Zaujímavé. Kúzla pre pokročilých čarodejníkov (biela mágia). Túto knihu som tu ešte nevidel."
"Potom, keď si ju prečítam, môžeš si ju požiať." Povedala som a usmiala som sa. Snape mi úsmev opätoval. To ma veľmi prekvapilo, lebo ešte nikdy som ho nevidela smiať sa.
"Môžem ti hovoriť Severus? Snape sa mi zdá také neosobné."spýtala som sa
"Jasne."
Dlho sme sa ešte rozprávali. Ani som nevedela, koľko máme toho spoločného. Zrazu na mňa len niekto zakričal. Otočila som sa a videla som svojho brata, ako ide rovno ku mne spolu s jeho kamarátmi.
"Budeš mať teraz problém. Však?"spýtal sa Severus smutným hlasom.
"Nie nebudem. Neboj sa." odpovedala som mu s úsmevom.
"Čo si myslíš, že tu robiš?!"spýtal sa James.
"Vidíš tu. Rozprávam sa!"odsekla som.
"To vidím. Ale všimla si si s kým?!"
"Áno, s mojím kamarátom. Máš niečo proti?"odpovedala som mu s úsmevom.
"Samozrejme, že mám. So Srabusom sa baviť nebudeš!"
"Budem sa baviť s kým chcem. Ty mi nemáš čo rozkazovať!"
"Budem, lebo si moja sestra!"
"Ja ti tiež nehovorím, aby si sa nebavil s Blackom. A mám na to právo, lebo som tvoja sestra!"
"Ale Sirius nie je Srabus. To nemôžeš porovnávať!"zakričal na mňa. To iž sa všetci študenti začali obzerať.
"Môžem si robiť čo chcem! Poď Severus, pôjdeme."otočila som sa a s úsmevom som ho ťahala preč.
"Neodchádzaj! Ešte sme nedokončili náš rozhovor!"kričal James.
"Ale dokončili. Neviem, čo sa do mňa staráš!"odsekla som. V tom James vytiahol prútik a vyslal na Severusa kliadbu, ktorá ho zasiahla. Ihneď som sa otočila.
"To čo si urobil?!"
"To čo som mal už dávno!" Aj ja som vytiahla prútik a namierila som ho na Jamesa.
"Nemáš právo tu napádať nevinných ľudí, kedy sa ti zachce!"
"Ale on nie je nevinný! Všetci vieme, če ho baví čierna mágia!"
"James, si smiešny! Už mi daj konečne pokoj!" zakričala som a šla som pomôcť Severusovi. Tiekla mu krv z ruky.
"Ukáž, ošetrím ti to. Veľmi ma to mrzí, ako sa k tebe môj brat správal." povedala som a namierila som prútik na jeho ruku. Zachíľu bola vyliečená.
"Tak, hotovo."usmiala som sa.
"Srabus, poď sem!"kričal James.
"Severus, nevšímaj si ho."povedala som kľudným hlasom. Severus iba kývol hlavou a pomaly vstal.
"No tak! Čo si nepočul?!" V tom mi okolo hlavy preletel červený blesk. Znovu som sa prudko otočila.
"Čo si to dovoluješ útočiť na mňa?!"kričala som.
"Ja som neútočil na teba ale na neho!"
"Áno a prečo mi okolo hlavy preletel červený blesk?!" Bol ticho. Nevedel čo má povedať.
"No tak, zaútoč na mňa keď sa ti pozerám do tváre a nie, keď som ti otočená chrbtom!"zúrivo som kričala.
"Tebe by som nikdy neublížil!"
"Ale jemu áno? Si arogantný magor, ktorý si myslí, že je boh!" V tom sa na mňa rútil červený blesk.
"Protego!"zakričala som a jeho kliadbu som vykryla.
"Nič lepšie nedokážeš? Si iba chudáčik, ktorý napáda len slabších!"odsekla som a chystala som sa odísť. V tom ma trafil znovu červený blesk a ja som odletela niekoľko metrov dozadu. Niekto na mňa kričal, ale nereagovala som. Nemohla som reagovať, lebo sa mi zatmelo pred očami.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Adrianne Adrianne | Web | 30. srpna 2007 v 18:17 | Reagovat

Wow, to je síla. Moc se těším na další kapitolu.

2 Kaitlin Kaitlin | Web | 30. srpna 2007 v 19:06 | Reagovat

teda, tak tohle je fakt dobrá kapitola. Fakt se ti povedla..Nemůžu se dočkat další!!!

3 Flammea Flammea | Web | 30. srpna 2007 v 19:38 | Reagovat

Nádherná kapitolka. A musim říct, že mě ema dost překvapila, že se rozhodla bojovat proti Jamesovi.

4 shoshi shoshi | 30. srpna 2007 v 20:04 | Reagovat

tak to je super... aj teraz chces 15 komentarov, alebo nie? to je vlastne jedno... tesim sa na dalsiu kapitolu :))

5 Peggy Peggy | Web | 10. září 2007 v 18:24 | Reagovat

je to vážně úžasný...=) A Emma je na Snapea hodná... akorát James a spol. se chovají jako idioti... :D

6 Ylil Ylil | Web | 4. prosince 2007 v 21:20 | Reagovat

ty jo já čumim...Řekla bych že Emma má něco se Severusem v plánu - jako nějak ho změnit, nebo tak něco...A James je blbec!!! Teda ted mi tak teda příde...Ale zase má něco jako strach a to se mi líbí...Reagovala bych asi stejně jako on...

7 Melindushka Melindushka | 16. února 2008 v 22:41 | Reagovat

fuha. zacina to byt moc napinave.som strasne zvedava ako to skonci.strasne sa mi tato poviedka paci.ze je taka napinava.a nikdy neviem co sa v nej stane

8 passia passia | Web | 16. dubna 2008 v 16:00 | Reagovat

uaaaaaa

9 lucinka lucinka | Web | 26. května 2008 v 11:45 | Reagovat

oha,za husta kapitolaaaaa

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama