21.Kapitola-Rozhodnutie

24. srpna 2007 v 10:29 | Jane245
Ešte bude jedna kapitolka :). Príjemné čítanie.
Jane245
Na druhý deň mal byť začiatok školského roka. Ešte predtým mala ale Dumbledorovi oznámiť, či sa chce vrátiť späť. Jane nad tým veľmi uvažovala. Tu bola doma. Tu mala naozajstných priateľov a aj svoju lásku. Nič iné jej nezostávalo, len aby šla z ošetrovne do jeho pracovne.
"Ešte že mi povedal včera heslo." povedala si potichu Jane, keď stála pred veľkým chrličom. Povedala heslo a vošla dnu.
"Á, slečna Harperová. Moc rád vás znova vidím. Ako sa cítite?"
"Cítim sa už omnoho lepšie, pán profesor."
"Tak, ako ste sa rozhodli?"
"Dlho som nad tým premýšľala. Najprv som sa chcela vrátiť, ale potom som si uvedomila, že v mojom svete som nebola šťastná, preto chcem.....preto chcem zostať tu."
"Som si istý, že ste sa rozhodli správne. Vaši priatelia prídu dnes expresom, preto pokým neprídu do Veľkej siene na slávnostnú večeru, nič nebudú vedieť. Skolské pomôcky máte už pripravené vedľa postele. Dúfam, že nastupujete do záverečného ročníka. Však?" povedal a usmial sa cez svoje polmesiačikové okuliare.
"No ja som to ešte nikomu nehovorila, ale tie moje vedomosti, ktoré som načerpala, mi zostali." usmiala sa Jane.
"Tak to bude také naše malé tajomstvo. Nik o tom nemusí vedieť. Prajem vám pekný deň slečna Harperová."
"Ďakujem. A aj ja vám želám pekný deň. Dovidenia."
Jane bola šťastná, že sa dnes stretne so svojími najbližšími. Boli pre ňu ako rodina. Ani sa už nehnevala na Siriusa za to čo jej urobil. Už vedela, ako to v skutočnosti bolo. Povedala Tučnej panej heslo a sadla si aj so svojou obľúbenou knihou do kresla v spoločenskej miestnosti. Potom únavou zaspala.
Keď sa zobudila, vonku už bola tma. Pozrela sa rýchlo na hodinky a bolo o desať minút šesť.
"A do kelu. Nestihnem večeru."povedala a rýchlo utekala do Veľkej sieni.
17:30 v Rokwille
Záškodníci spolu z dievčatami vystúpili z vlaku a pomaly sa odobrali smerom k Rokfortu.
"Myslíte, že zostala tu?" spýtala sa Aishin.
"Neviem. Ale dúfam, že áno." povedal smutne Sirius.
Nič iné im nezostávalo, len si sadli do kočov a tie ich odviezli k hradu. Mysleli si, že už bude vo Veľkej sieni. Keď sa však rozhliadali, nikde ju nevideli.
"Ona....ona tu nie je." povedala smutne Lili.
"Takže sa vrátila späť. Však?" spýtala sa Sam.
"To by Jane neurobila, že by sa s nami ani nerozlúčila."
"James, ale čo ak nemala na výber. Čo ak ju už neuvidíme?" spýtal sa Remus.
So smutnými tvárami si sadli za chrabromilský stôl. Zrazu sa otvorili dvere, ktoré midzitým už niekto zavrel pred príchodom prvákov. Stála v nich Jane.
"Jane! Ty si tu predsa zostala." zakričala radostne Lili. Bolo jej jedno, že na ňu pozerá celá Veľká sieň. Rozbehla sa smerom k nej a tuho ju objala.
"Tak rada ťa vidím."povedala Lili.
"Aj....aj ja teba, ale ak me ihneď nepustíš, tak ma už neuvidíš, pretože sa .......pretože sa udusím."
"Aha prepáč. Poď, tam sedíme." a ukázala na miesto, kde jej už všetci kývajú.
"Jane, som rád, že si sa takto rozhodla. Bez teba by to už nebolo ono." povedal Remus a podal jej ruku. Ešte dlho sa rozprávali. Nevnímali ani zaraďovanie prvákov. Zrazu len niekto zaštrngotal na pohár.
"Prosím o pozornosť." ozvalo sa za učiteľským stolom. Bol to profesor Dumbledore.
"Milý žiaci,
Vítam vás v novom školskom roku. Iste viete, že v tejto dobre sa toho veľa udialo. Ale najhlavnejšie je, že sa nemusíme už obávať Voldemorta, pretože bol navždy porazený, jednou našou študentkou." Vo Veľkej sieni nastalo rušno. A skoro všade sa ozývalo študentka ho premohla?.
"Preto, chcem veľmi poďakovať tu prítomnej slečne Harperovej, za jej statočnosť, ktorú preukázala v boji." Všetci jej ihneď začali tielkať. Jane sa začala červenať. V tej chvíli vyzerala ako červená paprika. Ďalej už ani nemohla počúvať profesorov príhovor. Začala uvažovať, čo ju čaká v novom školskom roku. Z premýšľania ju vytrohlo, keď sa na stole objavili dobroty všeho druhu.
Do sýta sa najedla a potom odišla do chrabromislej veži. Za sebou počula kroky, ale nevenovala tomu pozornosť, zrýchlila. Keď aj neznáme kroky zrýchlili, vytiahla prútik a otočila sa.
"Hádam by si na mňa neútočila."
"Sirius, čo tu robíš?"
"Chcem sa s tebou rozprávať."
"Viem na čo myslíš..."
"Aha, tak ťa už nechám tak. Prepáč." povedal smutne a už sa chystal na odchod.
"Nie Sirius. Chcem ti povedať, že za tie mesiace, keď som nevedela kto si, som sa dozvedela pravdu, ako to v ten večer bolo. Už viem, že to nebola tvoja vina."
"Ale aj tak už je neskoro. Tak ti želám veľa šťastia."
"Nie. Ešte nie je neskoro." povedala a usmiala sa. Sirius stál ako kamenná socha. Keď si však uvedomil, čo mu Jane práve povedala, rozbehol sa k nej a pobozkal ju. Po dlhej dobre sa od seba odtrhli a utekali do chrabromilskej veže.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Ylil Ylil | Web | 25. srpna 2007 v 11:05 | Reagovat

no už sem se bála, že se Siriuskem nic nebude...to se mi ulevilo!!! nádhera!!!

2 Peggy Peggy | Web | 9. září 2007 v 22:18 | Reagovat

je to vážně úžasný!!! moc se mi to líbí a díky, že to dopadlo takhle...

3 kashcjn kashcjn | 14. září 2007 v 15:23 | Reagovat

skvěle jen tak dáááááááál

4 Ginny Ginny | E-mail | Web | 18. prosince 2007 v 12:11 | Reagovat

pekneeeeeeeeeeeeeeeeeeee moc pekne.....myslim ze si to napisala velmi pekne.pacilo sa mi to

5 MarryT MarryT | Web | 6. března 2008 v 13:10 | Reagovat

zůstala to je super no nevím, nevím jak bych se rozhodla já, ale je to super!!!

6 passia passia | Web | 14. dubna 2008 v 22:12 | Reagovat

huraaaaa

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama