14.Kapitola-Elixír na ukľudnenie

30. září 2007 v 13:09 | Jane245 |  Bolo to vo hviezdach
Dnes som napísala ďaľšiu kapitolku. Teraz sa toho nič moc nedeje, ale to musíte osúdiť sami. Príjemné čítanie.
Jane245

Ráno vstala Angela prvá. Poobzerala sa po izbe. Emma ešte spala. Pomaly vstala a zašla do kúpeľne.
"Dúfam, že to čo včera Sirius videl nikomu nepovie."povedala samam pre seba Angela. Vyšla zo sprchy a obliekla sa. Emma ešte stále spala. Rozhodla sa, že ju zobudí.
"Emma, vstávaj."
"Angela, nechaj ma. Dnes nikam nejdem."povedala smutne.
"Ale prečo?"
"Necítim sa dobre. Budem musiť zájsť na ošetrovňu."
"Pôjdem s tebou?" spýtala sa starostlivo.
"Nie, nemusíš. Len choď na raňajky, inak nestihneš vyučovanie."usmiala sa. Angela ale pochopila, že to bol silený úsmev. Nevedela, čo sa včera stalo, ale musela to za každú cenu zistiť.
"Dobre. Potom ti prinesiem úlohy."usmiala sa a odišla.
Emma sa pomaly zvdihla. Obliekla si tepláky a rozťahané tričko. Vyšla zo spoločenskej miestnosti a zamierila rovno na ošetrovňu.
"Madam Pomfreyová?"
"Slečna Potterová, čo potrebujete?"spýtala sa a prišla k nej.
"Potrebovala by som elixír na upokojenie."
"Samozrejme."povedala a odišla do komory vedľa svojej pracovne. Emma si zatiaľ sadla na voľnú posteľ.
"Slečna Potterová, tu máte."povedala a podala jej malú fľaštičku purpurovej farby. "Užívajte to dvakrát za deň. Ráno a večer, vždy po jedle. Na týždeň vás uvoľním zo školy. Keď za vám minie, prídite si po ďaľší, ale je to začarované na samodopĺňanie. Keby nastali nejaké komplikácie, ihneď prídite."povedala.
"Dobre. Ďakujem madam Pomfreyová."povedala Emma.
"Neni zač srdiečko. Od toho som tu."usmiala sa.
"Dovidenia."pozdravila a odišla z ošetrovne. Pomaly šla do spoločenskej miestnosti. Všetci boli na raňajkách, tak chodby boli prázdne. Teraz jej to prospelo, že sa s nikým nestretla. Potrebovala byť sama. Utriediť si myšlienky. Zrazu do niekoho narazila.
"Prepáč, nechcela som."ospravedlnila sa a šla ďalej.
"Emma?"oslovil ju. Rýchlo sa otočila. Pred ňou stál Sirius.
"Daj mi pokoj!"zavrčala a znova pokračovala vo svojej ceste.
"Emma, prosím, vypočuj ma."prosil ju naliehavo.
"Nie! Mal si šancu mi to vysvetliť. Včera, pamätáš?! Tú šancu si premrhal, tak ma nechaj tak!"zakričala na neho. Sirius ju však chytil za ruku, aby mu nemohla ujsť.
"Pusti ma!"
"Nie, nepustím, dokým ma nevypočuješ."
"A čo mi chceš povedať?! Že ťa to mrzí?! Že nech je všetko ako predtým?!" Sirius nič nevravel a pozrel sa jej do druhej ruky. Uvidel jej tam fľačtičku s purpurovým obsahom.
"Odkiaľ to máš?"spýtal sa.
"Teba do toho nič! A už ma pusti!"
"Vieš vôbec čo to je?"
"Áno, viem. Spokojný?"
"Daj mi to."povedal jej a nastavil ruku.
"Prečo by som mala?"
"Týmto si môžeš len ublížiť."
"Nestaraj sa do toho čo robím!"odsekla. Prudko trhla rukou a vyslobodila sa z jeho zovretia.
"Emma, len to prosím nepoužívaj."
Emma ho však nepočúvala a odišla. Prečo musela stretnúť práve jeho? Prečo jej nechcel povedať odkiaľ má ten denník? Prečo práve ona?
"Heslo?"spýtala sa tučná paní. Vôbec si nevšimla, že je už pred spoločenskou miestnosťou.
"Pomačančová šumienka."povedala neprítomne. Vošla do spoločenskej miestnosti. Neprítomne ňou preletela a rýchlo šla do svojej a Angelinej izby.
Ľahla si na postel a vypila elixír.
Zrazu pocítila únavu. Zakryla sa dekou a pomaly zaspávala.
"Emma, vsávaj!"budil ju niekto.
"Nechajte ma!"zavrčala.
"Lily, ona nechce vôbec vstávať."povedala zúfalo Angela.
"Angela, skús to ešte raz." Angela iba prikývla a znovu sa otočila na Emmu.
"Emma, aspoň nachvíľu." Posadila sa a nepríjemne sa na obe pozrela.
"Prečo ma budíte?!"
"No, spala si celý deň. Tak sme si mysleli, že budeš hladná."povedala jej Lily.
"Ale je už dávno po večeri!"
"Ale kuchyňa je stále otvorená."zazubila sa Angela.
"Nie ďakujem."povedala Emma. Vzala si z nočného stolíka purpurový elixír a vypila ho do dna.
"Čo si to vypila?"zvedavo sa spýtala Lily.
"Elixír na ukľudnenie. Dobrú noc."povedala a znova zaspala.
"Elixír na ukľudnenie? Načo by ho ona potrebovala?"spýtala sa Angela.
"Poďme sa opýtať Jamesa. Možno on bude volačo vedieť."
"Odkedy ho oslovuješ James?"zasmiala sa Angela.
"Angela! Teraz nie je čas na žarty!"zavrčala Lily a mierne sa začervenala.
"Dobre, dobre. Tak sa ho poď spýtať."usmiala sa Angela. Vyšli zo spáľne a zamierili do chlapčenkých komnat. Otvorili dvere, vôbec sa neobťažovali zo zaklopaním.
Remus sedel na posteli a znivu si čítal jednu zo svojích kníh. Peter tam nebol. Sirius ležal neprítomne na posteli a James práve vyšiel z kúpeľne iba v uteráku okolo pásu.
"James, potrebujeme s tebou hovoriť."začala Angela.
"O čom?"spýtal sa zvedavo.
"S Emmou sa niečo deje. Vypila nejaký elixír na ukľudnenie a stále len spí."
"Ale prečo by brala elixír na ukľudnenie?"spýtal sa. Všetci v miestnosti sa pozreli na Siriusa.
"Čo si jej urobil?"zahučal na neho James.
"Nič!"odsekol.
"Áno? Tak prečo berie elixír na ukľudnenie?"
"Ja neviem."
"Sirius, mal by si im to povedať."povedal mu Remus.
"A čo takého by si nám mal povedať?"spýtala sa Lily.
"S Emmou sme sa pohádali..."
"Ale prečo?"spýtala sa Angela.
"Našla u mňa jej denník."
"Ale ako? Veď ona ho mala stále pri sebe."začudovala sa Angela.
"Vysvetlíš nám to?"spýtal sa James.
"To nejde. Nemôžem to nikomu povedať."
"Ale prečo?"spýtal sa James.
"Jednoducho to nejde."
"Nechajte ho už a rozmýšľajte, ako pomôžeme Emme."zakročil do toho Remus.
"A aký je to vlastne elixír?"spýtal sa James.
"Je to elixír na upokojenie. Má purpurovú farbu."povedala Angela.
"A jedla dnes už niečo?"spýtal sa odrazu Sirius.
"Nie. Stále iba spí."odpovedala Lily.
"A vravela vám, že sa smie užívať dvakrát za deň iba po jedle?"Obe dievčatá pokrútili hlavou.
"A čo urobí ten elixír, keď ho bude brať na lačno?"opýtala sa Angela.
"Môže spať aj celý týždeň v kuse. Potom to bude zmena nálady. Môže upadnúť do bezvedomia...Je toho dosť."ozval sa Remus.
"Musíte jej ho vziať."prikázal im James.
"To nejde. Ona si ho stále stráži."povedala Lily.
"Aj ja som sa o to pokúsil dnes ráno."povedal Sirius, ktorý medzitým začal chodiť po spláľni hore-dole.
"Tak čo môžeme urobiť?"spýtal sa zúfalo James.
"Pôjdem za ňou. Na mňa vždy dá."povedal Remus. Sirius sa na neho pozrel zvláštnym pohľadom.
"Remus? A nechceli by ste nám s Angelou niečo vysvetliť?"zazubil sa. Angela ihneď sčervenala.
"Neviem čo máš na mysli."povedal Remus so značnou nervozitou.
"Dobre. Ja som sa len pýtal."povedal a nebezpečne mu zaiskrilo v očiach.
"Tak ja pôjdem za Emmou."povedal Remus a vyšiel zo spáľne.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 Kaitlin Kaitlin | Web | 30. září 2007 v 13:19 | Reagovat

moc hezká kapitolka..=D jsem zvědavá na pokračování

2 Denisa Denisa | 30. září 2007 v 13:23 | Reagovat

bezvadný

3 Blackes Blackes | E-mail | Web | 30. září 2007 v 14:27 | Reagovat

no naprosto suprovééé

4 barbora barbora | 30. září 2007 v 14:43 | Reagovat

skvele:D len dufam, ze sa nic nepokazi:)

5 EILEENhp EILEENhp | 30. září 2007 v 16:45 | Reagovat

pekné

6 pasu-Hanka pasu-Hanka | E-mail | Web | 30. září 2007 v 17:28 | Reagovat

skvělá kapitolka! opravdu moc hezká :)

7 Nika Nika | 30. září 2007 v 19:13 | Reagovat

velmi peknééééééé!

:)))))

8 Peggy Peggy | Web | 1. listopadu 2007 v 21:13 | Reagovat

nádherný...=)

ale Emma se chová nějak divně...

9 passia passia | Web | 17. dubna 2008 v 18:58 | Reagovat

mi pride trochu divne ze dojde na osetrovnu ze potrebuje elixir a poppy hned samozrejme sopravedlnim ta na tyzden...ved to by tam niektori chodili dost casto a navyse...ked je taky nebezpecny, ze sirius hned jak ho zbadal jej ho chcel zobrat preco jej ho poppy davala? ale inak je to v pohode len sa mit o zda trochu divne

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama