2.Kapitola-Ten by si to nikdy nevypočul

16. září 2007 v 9:51 | jane245 |  Bolo to vo hviezdach
Prinášam vám ďaľšiu kapitolku. Dúfam, že sa vám bude páčiť, a nezabudnite na komentáriky :D Príjemné čítanie.
Jane245

No, je to na dlhšie rozprávanie, ale som tvoj známy. Veľmi sa ti omlúvam, že sem píšem. Aj keď mi je to nejasné. Keď ho mám pred sebou, tak ako môžeš doň písať ty?
No ten od koho som ho dostala povedal, že je to kúzelnícky denník... A aký je u vás mesiac?
Máj. Prečo?
A rok?
1978. Ešte stále si mi ale neodpovedala na otázku prečo?
Lebo u mňa je október 1977.
Takže...?
Áno.
No nie je to až také zlé.
Nie je to až také zlé? Toto je môj denník! Niekto mi doňho píše, ešte k tomu niekto "známy" a na zakončenie je z budúcnosti.
Nie až tak ďalekej.
Ale budúcnosť to je.
Ak ti to tak veľmi vadí, tak písať sem už nemusím!
Napísal a zavrel denník. Položil ho na malý stolík a šiel sa poprechádzať. Bola jar. Všetky stromy v areály Rokfortu nádherne kvitli a tá vôna...Vždy to miloval.
Sirius sa tam prechádzal niekoľko hodín až sa zotmelo. Rozhodol sa, že by mal ísť späť do hradu. Vybehol na siedme poschodie. Trikrát prešiel okolo prázdnej steny. Nezabudol myslieť na to, čo predtým. Na stene sa objavili dvere. Chytil kľučku a otvoril si ich. Unavene si sadol do kresla a začal pozorovať plamene v krbe. Boli také slobodné a predsa uväznené. Boli pod kontrolou, ale predsa nebezpečné. Takto sa asi cítil. Z dlhého premýšľania ho vytrhol znovu denník. Začal prenikavo žiariť. Sirius si to najprv nevšímal, ale po chvili mu to začalo vadiť. Vzal ho do rúk a otvoril. Začal sa tam objavovať text napísaný Emminým písmom.
Asi sa na mňa hneváš. Ale ak to čítaš, veľmi sa ti omlúvam.
On by sa nikdy nevedel na ňu hnevať. Vždy keď sa na ňu pozrel. Na jej oriaškovo hnedé oči. A medovo hnedé vlasy...
Nie, nehnevám sa. A ty sa mi nemusíš omlúvať.
A kde si bol? Písala som ti niekoľko krát, ale ty si sa neozval.
Bol som sa prejsť k jazeru.
Aha. Teraz tam musí byť nádherne.
To teda je.
Poznám niekoho, komu by sa tam teraz páčilo.
A koho?
No neviem, či ho poznáš. Je to najlepší kamarát môjho brata. Sirius Black. Ten mal vždy rád jar.
Sirius na tie slová hľadel ako na prízrak. Ako to len ona vedela? Ako si to pamätala? Že by ho mala rada už vtedy?
Poznám ho. Kto by ho len nepoznal. Čo si o ňom myslíš?
Prečo ťa to zaujíma?
Iba tak. Vieš, ja som vždy bol zvedavý tvor.
Ani neviem. Niekedy je veľmi milý, pozorný. Mám rada keď sa smeje a nespráva sa ako pako, čo on niekedy dosť často. Myslí si o sebe, že je asi ten najkrajší a najdokonalejší. Vtedy ho nenávidím.
Tak prečo mu to nepovieš?
Jemu? Ten by si to nikdy nevypočul. Vždy sa pozrel za každou sukňou, ktorú by si pripísal na svoj zoznam. Ktorý je mimochodom veľmi dlhý. Minule sa rozišiel zo 237.
Ty to rátaš?
Nie ja, ale jeho obdivovateľky. Už budem musieť ísť. Zajtra mám vyučovanie.
Jasne. Dubrú noc ,Emma.
Ako sa vlastne voláš?
To ti poviem niekedy inokedy.
Dobre. Tak, dobrú noc, ty môj neznámy.
Sirius zavral denník a priložil si ho k hrudi. Povedala mu môj...Ale naozaj sa spával tak zle? Sám si to ani neuvedomoval. A mala pravdu. Keby mu to povedala, on by ju odbil.
Premýšľal ešte dlho do noci. Potom zaspal.
Ráno, keď sa zobudil pocítil veľký hlad. Vyšiel z komnaty a zamieril rovno do Veľkej siene. Už tam neboli štyri stoli, ale len jeden. V Rokforte zostalo len pár žiakov. Sadol si ihneď na kraj. Nabral si na tanier jedlo a začal jesť.
"Ahoj."ozvalo sa za ním. Bol to James a Remus.
"Ahojte."povedal a ďalej sa venoval jedlu.
"Nechceš dnes niečo podniknúť?spýtal sa ho James a spiklenecky sa zazubil.
"Dnes sa mi nechce."
"Čože? Tebe, že as nechce?"
"Áno."
"Tak poď so mnou do knižnice. James tam nechce ísť a Angela už niečo má s Lily."
"A ako sa darí tebe a Angele?"
"Dobre. Po tom, čo Emma vtedy zmizla...No nechajme to tak."povedal, keď sa na Siriusovej tvári objavil smútok a žiaľ.
"Tak so mnou pôjdeš?"
"Jasne."
"Čo? Ty chceš ísť dobrovoľne do knižnice?"čudoval sa James.
"Áno. Je na tom niečo zlé?"
"Nie to nie je."
"Rád tam chodím, lebo to je najobľúbenejšie miesto Emmy." Remus sa pozrel na Jamesa.
"Nechcel si povedať bolo?"spýtal sa starostlivo James.
"Nechaj to tak. Idem si ešte pre jednu knihu. Stretneme sa tam."povedal a vstal od stola.
"Mne sa to nepáči. Prečo hovoril o Emme ako keby žila?"
"Monny, ani mne. Niečo na tom bude."
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Denisa Denisa | 16. září 2007 v 10:06 | Reagovat

nádhera:-)

2 EILEENhp EILEENhp | 16. září 2007 v 10:27 | Reagovat

super

3 pasu-Hanka pasu-Hanka | E-mail | Web | 16. září 2007 v 10:42 | Reagovat

skvělé! úža! super!

4 Lali Lali | 16. září 2007 v 10:57 | Reagovat

mno tak to je GOOD si úplně skvělá spisovatelka!!!!

5 Blackes Blackes | E-mail | Web | 16. září 2007 v 11:00 | Reagovat

no tak to je teda fakt zajímavé

6 Peggy Peggy | Web | 16. září 2007 v 11:54 | Reagovat

to je vážně super!!! =)

7 Cee Cee Cee Cee | 16. září 2007 v 12:39 | Reagovat

Moment! A teď jako co? Ještě mi řekni, že se příště Sirius tím deníkem propadne do minulosti, aby moh zabránit tomu, co se stalo. To by byl teda masakr!

8 barbora barbora | 16. září 2007 v 15:08 | Reagovat

zatial je to super:D ale ta prva kapitola uplny zaciatok,  ved james bol jej brat a po mesiaci ma byt vsetko ok?

9 Lina Lina | E-mail | Web | 16. září 2007 v 15:41 | Reagovat

no tak teraz to už Toma Riddla nepripomína. Ale ono to je super!!! Toto by ma nenapadlo ani za 1000 rokov je to geniálne.

10 Pád´o - girl Pád´o - girl | E-mail | Web | 21. prosince 2007 v 22:18 | Reagovat

je to fakt hezký , ale James se s její smrtí smířil nějak rychle

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama