36.Kapitola- I//II- Brain

5. listopadu 2007 v 12:44 | Jane245 |  ^^Romantická výmena^^
Tak som vás už dlho potrápila. Viem, že ste síce nenapísali až 20komentárov, ale bolo to blízko, tak si dovolím pridať časť ďaľšej kapitolky k Romantickej výmene. Táto kapitolka je skôr celá o Alectre, ale to preto, že je pre nás ta postava veľmi dôležitá pre vývin deja v budúcich kapitolkách. Teším sa na komenty.
Jane245

Celý deň sa zabávali. Na večeru ani nešli. Z kuchyne si vzali všetko potrebné a pomalým krokom sa vracali do spoločenskej miestnosti, tráviť Vianoce pri krbe. Boli totiž jediní z chrabromilu, ktorý tam zostali. Malo to svoju výhodu. Mohli si robiť, čo chceli, mohli sa nerušene rozprávať o všetkom.
Pre všetkých to boli krástne Vianoce, ale hlavne pre Alectru. Boli to jej najkrajšie Vianoce, ktoré doteraz prežila. Mala okolo seba rodinu, svojich kamarátov, ktorých by nevymenila za nič na svete. A keď si teraz uvedomí, že ešte pred necelým polrokom sa nenávideli. Pamätá sa ako keby to bolo včera, keď sa pohádala so Siriusom. Bola to jedna z najškaredších hádok, ktoré mala.

"Si smiešny!"
"Ja neviem, kto sa tu začal hádať!"
"Ja by som sa nehádala, keby si ma neurazil!"
"Neurazil som ťa. Povedal som o tebe iba pravdu!"
"Neotravuj Black!"
"Ja, že otravujem? To ty otravuješ, Licaniropová!"
"Čo sa to tu deje?!"primiešal sa do hádky James.
"Nič sa nedeje, paroháč. Iba to, že si tu nejaká mladá slečinka na mňa dovolovala."
"Ja?!?!?! Neotravuj ma už Black! Nemám na teba náladu!"


V duchu ďakovala Snapeovi a Lucy, že vymysleli tú pomstu. Inak by sa ani nezblížili. Nepoznala by, ské je to byť aspoň na čas v chrabromile. Nepoznala by ani pravú lásku, ktorá z jeho strany je ešte stále neopätovaná. Ale život je raz taký. Niekedy dáva, niekedy bere. Dal jej Lily, Lucy, Siriusa, Jamesa ale vzal jej Remusovu lásku, ktorú ani nikdy nemala.
Sedela v spoločenskej miestnosti a pozerala do plameňov. Vždy keď bola malá, verila, že jej pomôžu...že už nebude trpieť.
Ostatní sa pri nej veselo zabávali, dokonca aj James so Siriusom vyťiahli staré zásoby ohnivej whisky.
Jediný, kto nemal najlepšiu náladu, bola Lily. Dnes poobede jej Chris písal, že nebudú môcť prísť, lebo sa ruší výmenný pobyt, kvôli začínajúcim nepokojom v čarodejníckom svete. Preto sa aj s ňou rozišiel. Vraj by to nemalo cenu, keď sa už zrejme neuvidia. Aj keď ako sa hovorí, láska hory prenáša a vždy sa všetko dá, keď sa chce.
Pozrela sa na Lily. Oči mala ešte stále červené od toho, čo plakla. Teraz je jej ale lepšie. Má v sebe niekoľko pohárikou alkoholu. Aj tak, ak sa James chopí šance, bude jej lepšie. Budú konečne obaja šťastný.
Znovu sa obzrela vedľa seba. Ležal tam list, ktorý dostala od svojej drahej matky. Vzala ho do rúk a už po niekoľký krát ho začala čítať.

Ty, čo si nás zradila!
Ako si sa opovážila na čas presťahovať do...do....do CHRABROMILU? To slovo neviem ani povedať, natož ešte napísať.
Zradila si svoj rod, ktorý je veľa vážený. Teraz sme len na posmech. Ešte k tomu si ublížila aj chudinke Belle. Ujala sa ťa, ochraňovala. Učila ťa, ako sa stať silnou. A ty? Zafarbíš jej vlasy na rúžovo!
Veľmi sa za teba hanbíme! Preto dúfame, že to v lete napravíš! Máš neuveriteľnú šancu sa k nemu pridať. Váž si to, bol tu sám osobne a samozrejme sme aj súhlasili.
A nezabúdaj, že v Auguste máš svadbu. Tvoj ženích príde až z Bulharska a preruší svoje štúdium len kvôli tebe!
Matka

Bolo jej nanič. Musela jej to stále pripomínať. Jednoducho riadila jej život. Ale ona to tak nenechá. Vzopre sa svojim rodičom tak, ako Sirius. Aj on to urobil a teraz žije s Jamesom a jeho rodičmi. Po šestnástich rokoch sa osamostatnil a dostal odvahu. Ona ju ešte nedostala doteraz. Ale tým listom to prehnala. Nikto jej nebude hovoriť, čo má robiť a nikto jej nebude prikazovať, aby sa stala smrťožrútkou....
Pokrčila pergamen do malej guličky a hodila do ohňa. S čím však nerátala bolo, že sa odrazil od miežky, tak zostal ležať tesne pred krbom.
"Ja nachvíľu idem do spáľne." povedala neprítomne a odišla hore schodmi.
"Čo sa jej stalo?" spýtal sa James.
"Možno to má niečo spoločné s tým listom." povedala Lily a uprela svoj pohľad na guličku z pergamenu. James sa preň nahol a vzal do svojej pravej ruky.
"Dufam, že nechceš urobiť to, čo si myslím." zamračila sa na neho Lucy.
"Iba tak zistíme, čo sa stalo." odporoval James.
"A vieš ty vôbec, čo je listové tajomstvo?"
"Samozrejme, že viem...."
"Ale asi nie, keď chceš čítať list, ktorý dostala."
"Ja si myslím, že má James pravdu. Mali by sme si ho prečítať." ozval sa Remus. Lucy sa na neho prekvapene otočila.
"No...niečo sa s ňou deje a inak sa to nedozvieme. Potom jej nemôžeme pomôcť." Lucy sa zamyslela. Žeby mali naozaj pravu?
"Tak dobre." povedala a pretočila očami. James roztvoril list a začal čítať. Čím viac, tým ďalej bol jeho výraz tváre smutnejší a zmätenejší. Keď si list dočíta, podá ho Remusovi a Lucy.

"To je hrozné." povedala nakoniec Lily, ktorá si ho tiež prečítala.
"Musíme jej pomôcť." povedala Lucy.
"Ale ako?" spýtala sa Lily.
"Asi nejakým bývaním alebo niečo na ten spôsob." povedal James.
"Nemôžem uveriť, že sa k nej matka takto správa." povedal ešte stále ohromene.
"Takto sa správali aj k Tichošlapkovi, Remus. Je to to isté." povedal mu James.
"Ale ona...ona je dievča. Nemôže toľko uniesť, čo Sirius."
"Ideme za ňou." povedala Lily a Lucy prikývla. Obe dievčatá sa za ňou vybrali po schodoch.
"A čo s tým listom?" spýtal sa Remus.
"Hodíme ho spať do ohňa." povedal James. Hodil pokrčený pergamen do ohňa. Potom len niekoľko chvíl obaja chlapci pozerali do ohňa, ako pergamen horí.

*******************************
Alectra si ľahla chrbtom na novopričarovanú posteľ a premýšľala. Prečo ona? Prečo musí mať taký život? Samozrejme, že sa neľutuje. Ale prečo nemohla vyrastať v rodine, ktorá by ju nadovšetko milovala? Naozaj si je so Siriusom veľmi podobná. Obaja problémy v rodine a obaja problémy v láske. Ale on sa s tým už vyrovnal, tak prečo nemôže aj ona? Nikdy sa tak ľahko nevzdávala, možno aj preto. Ale už je to pre ňu neúnosné. Už nevládze. Je toho na ňu moc. Samozrejme, môže všetko vyrozprávať Lily a Lucy. Ale ako by zareagovali, že ich kamarátka sa má stať smrťožrútkou a nemôže proti tomu nič urobiť?
Môže ujsť z domu. Ale tým sa problémy nevyriešia, iba na čas odložia. Potom by to bolo ešte horšie.
A svadba? Tak s tým sa už nič nedá robiť, pretože matke a otcovi sa bez cudzej pomoci vzoprieť nemôže.
Opatrne vstala z postele a zamierila rovno do kúpeľne. Pretrela si tvár vlažnou vodou a zadívala sa do zrkadla. Videla tam seba. Úplnu trosku. Čierne vlasy má zviazané elegantnom cope, ako si to vždy želala jej matka. Nikdy nestrpela, keď mala rozpustené vlasy. A jej oči? Jej nádherné temné oči, z ktorých vždy sršal elán? Teraz sú plné smútku, beznádeje, planých nádejí, a očakávaní, túžob, ktoré sa jej nikdy nesplnia. Nenávidí ten odraz. Nenávidí seba samú. Nenávidí sa za to, že je zbabelá. Už sa nemôže ani vidieť.
Zovrela v ruku v päsť a veľkou silou vrazila do zrkadla, ktoré sa ihneď rozbilo na tisíc kúskov. Pozrela sa na svoju pravú ruku. Zarčala jej tiecť krv a cítila, ako malé črepinky ešte viac prehlbujú tú ranu, čo tam má. Necítila bolesť. Necítila pálenie. Cítila slastný pocit, že konečne urobila niečo proti pravidlám. Proti pravidlám, ktoré jej stanovila jej matka. Tá matka, čo ju porodila a priviedla na tento krutý svet, kde zatial naviac poznala len bolesť, smútok a utrpenie. Načo taký život? Vyjde zo školy a už sa s Lucy ani Lily neuvidí. Ich cesty sa rozíjdú navždy a bude ďalej pokračovať v temnom osude, ktorý je jej daný už od narodenia.
Prečo musela poznať lásku? Prečo musela poznať radosť a priateľstvo? Bola ako kameň. Krutá a neúprosná, aj keď v hĺbky duše úplne iná. Tie šťastné chvíle z nej urobili to, proti čomu bojovala niekoľko rokov, proti čomu sa trápila.
Zdvila ľavú ruku. Chytila čiernu sponu, ktorá držala jej vlasy pokope a dala si ju dole. Odteraz sa už nebude správať, ako jej niekto prikáže. Bude nezávislá, slobodná. Bude z nej úplne iný človek, ktorý sa pomstí všetkých, ktorí jej kedysi krivdili, alebo ublížili.
Zrazu sa za ňou otvorili dvere. Stála v nich Lucy s Lily. Z ich tváre sa dal vyčítať strach a zmätok pri pohľade na Alectru, ktorej silne krvácala ruka.
"Al?" začala hovoriť Lily, ktorá sa ako prvá prebrala.
"Musíme ísť na ošetrovňu. Veď ti to krváca. A to poriadne silno." povedala hnedovláska a začala sa obzerať po celej kúpeľni. Všade na okolo boli črepiny zo zrkadla, krv, ktorá už stihla skvapnúť na zem z Alectrinej ruky a jej čierna spona.
"To nič nie je." povedala veselo.
"Ale je. Poďme!" zavelila Lily a za zdravú ruku ju ťahala von. Hneď za nimi šla Lucy.

"Čo sa stalo?" spýtal sa James, ktorý si všimol prichádzajúce dievčatá a hlavne, keď si všimol zranenú Alectru.
"Nič sa nedeje." povedala kľudne Alectra.
"Ako že nič? Veď krvácaš." povedal ochromene Potter. Videl už rôzne rany, ale tú čo mala Alectra...bola naozaj nepekná.
"Ideme s ňou na ošetrovňu." povedala Lily.
"Nepotrebujem tam ísť. Viem si to vyliečiť aj sama." povedala čiernovláska.
"A prosím ťa ako, keď ruka, ktorou čaruješ je tá, ktorú máš zranenú." zamračila sa Lucy.
"Hm...ako chcete." povedala a pretočila očami.
"Ja tam s ňou pôjdem. Vy zostante tu." ponúkol sa Remus. Alectra na neho iba vyplašene pozrela.
"To naozaj nebude nutné. Dôjdem tam aj sama." povedala nervózne. James ihneď pochopil, o čo ide.
"Idem s tebou! A žiadne ale!" povedal výhražným tónom. Alectra iba pokrčila plecami a vyšla zo spoločenskej miestnosti. Hneď za ňou dobehol aj Remus.

"Prečo si to urobila?" spýtal sa.
"Čo ako?" spýtala sa nechápavo a ešte stále sa vyhýbala Remusovmu pohľadu.
"Tú ruku. Nepovedz, že si to urobila preto, že si sa nudila." povedal ironicky.
"A vieš, že áno?" odpovedala.
"Nerob hlúposti. Prečo si taká?" spýtal sa jej. Alectra skoro omdlela. Tak ona je taká? Aká? On je iný!
"Ja som úplne v pohode. To ty sa len správaš ako magor. Stále sa mi vyhýbaš, alebo so mnou nehovoríš! Keď tu nebola Lucy som ti bola dobrá?!" spýtala sa ublížene.
"Ale tak to nie je." povedal tichšie.
"Tak ako to je? Akú výhovorku si nájdeš pre tentokrát? Remus, neubližuj mi a nevoď ma za nos. Radšej sa venuj ďalej tvojej Lucy a knihám." povedala a pridala do kroku.
"Al, si moja kamarátka....nechcem aby sme sa hádali." povedal potichšie, hneď ako ju dobehol.
"A vieš, koľko vecí nechcem ja? Všimla som si, že ste čítali ten list. Tak aspoň vieš, čo nechcem!" zavrčala.
"Ako?"
"Ja som ho do ohňa nehodila ale keď som znova prišla ku krbu už horel." povedala so sklopenými očami.
"Al, chcem ti pomôcť. Ty nemusíš sa pridať a byť ako oni."
"Si si istý, že ma poznáš? Čo ak chcem?" povedala takmer nepočuteľne.
"Poznám ťa. Ty by si také niečo nechcela. Nikdy by si nikomu nedovolila, aby rozhodoval za teba."
"Ale doteraz som to dovolila." sykla nenávisťou, keď si spomenula na žanu, ktorá si hovorí jej matka.
"Ja ti pomôžem..."
"Nechcem od nikoho pomôcť a hlavne nie od teba!" povedala chladne.
"Ale prečo?" spýtal sa nechápavo a pozrel sa na ňu svojími medovými očami.
"Musím to zvládnuť sama. Ak sa stále budem spoliehať na druhých, budem slabá."
"Ale ty už si silná. Sama to zvládnuť ani nemôžeš."
"Už som hovorila, že nie!" zavrčala na neho.
"Al, priatelia sú od toho, aby si pomáhali." povedal a chytil ju za zdravú ruku.
"Priatelia." odfrkla si a vytrhla mu ruku zo zovretia, "Doteraz si sa tak nesprával."
"Ja viem, a je mi to ľúto." povedal a zahľadel sa to zeme.
"Ale už to nevrátiš." povedala smutným tónom. Tak ho milovala. Ale ako sa hovorí, láska a nenávisť, sú ako sestry. Nenže ona ho nechce nenávidieť.
Remus otvoril ústa, ako keby chcel niečo povedať, ale už boli pri ošetrovňi. Alectra otvorila ľavou rukou dvere a vošla dnu.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Komentáře

1 Kaitlin Kaitlin | Web | 5. listopadu 2007 v 15:21 | Reagovat

nádherný..moc krásný..ale chtěla bych, aby se to mezi nima nějak urovnalo..

2 barbora barbora | 5. listopadu 2007 v 16:44 | Reagovat

skvela kapitola:D remus ma nastval. a alectra dobre spravila, ze mu to povedala:D a tesim sa na dalsiu:D

3 Jane.s. Jane.s. | Web | 5. listopadu 2007 v 17:33 | Reagovat

Ahojky, nechtěla bys spřátelit? Jestli jo tak písni na blog.

4 Anchesenpaton Anchesenpaton | 5. listopadu 2007 v 19:35 | Reagovat

mno... daaa sa :D:D:D

5 Peggy Peggy | Web | 5. listopadu 2007 v 19:39 | Reagovat

to bylo úplně super=), ale chudák Alectra...

6 moreen moreen | Web | 5. listopadu 2007 v 21:12 | Reagovat

krásný.. chudák al, má to fakt dost těžký. snad se udobří s remem a pak ji všichni pomůžou

7 luluuu luluuu | Web | 6. listopadu 2007 v 17:26 | Reagovat

bolo to vazne super.....hm,trochu smutne,ale vazne super...

8 Miracle Miracle | E-mail | Web | 6. listopadu 2007 v 19:34 | Reagovat

Krásní, Janie! Jak už jsem říkala, kdzž jsem kapitolu četla poprvé, je to royhodně emotivně tvoje nejsilnější kapitola vůbec. Krásný. Úplně jsem se do Al vžila. Nemá to lehký. Ale doufám (a vlastě tak nějak i tuším), že jí nakonec dopřeješ aspoň trochu toho štěstíčka. :) Jen tak dál...

9 shoshi shoshi | Web | 6. listopadu 2007 v 20:14 | Reagovat

je to super :) chudatko Alectra... tesim sa na pokracovanie

10 Jenny Jenny | Web | 7. listopadu 2007 v 8:44 | Reagovat

Jo to bylo fakt skvělý...Rem a Al by se měli dát dohromady...?=D=D Ale vážně, zasloužila by si to....moc se těším na další kapitolu

11 karol karol | 8. dubna 2008 v 13:54 | Reagovat

ha konecne se rozesli....jen me nastvalo ze dal kopacky chris lily a ne naopak

12 Remi Remi | Web | 27. června 2016 v 22:29 | Reagovat

A já už jsem myslela že se to zaříná rozmotávat :-D (jakože můžeme ze seznamu zamotaně zamilovaných škrtnout alespoň Chrise)... A teď si zase přijede ženich z Bulharska nebo odkud... :-D  :-D  :-D
Musím přiznat, že tato povídka je geniální. :-D (Ale na můj přechytralý mozeček je tu nějak moc postav) :D  :D  :D

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama