36.Kapitola-II/II-Brain

8. listopadu 2007 v 19:12 |  ^^Romantická výmena^^
A druhá časť..

Jane245

"Dobrý večer slečna. Deje sa niečo?" spýtala sa Madam Pomfreyová.
"No ani neviem....Len mi krváca ruka." povedala ľahostajne Alectra a nastavila zranenú ruku. Madam pomfreyová si prikryla ústa.
"To sa vám ako stalo?" spýtala sa. Hneď vtedy sa na ňu pozrel aj Remus, lebo aj on to chcel vedieť.
"Iba som rozbila zrkadlo." povedala a pokrčila plecami.
"Slečna a do ste doňho udrela? Pretože to tak vyzerá." povedala ošetrovateľka a zalomila rukami. Alectra sa iba nesmelo usmiala.
"Tak si sadnite sem, hneď vám to ošetrím." povedala a ukázala na najbližšiu voľnú posteľ. Alectra sa nútene sadla s výrazom, ako keby ju mučili. Vedela, že jej to bude dezinfikovať a malou pinzetou vyťahovať črepinky. Ale to je nič, oproti veľkému cruciatu, ktorý na ňu už niekoľkokrát zoslala matka.
O chvíľu sa Pomfreyová vrátila aj s malou lekárničkou. Sadla si vedľa nej. Z bielej umelohmotnej krabičky vyťiahlapalú ostrú pinzetu a dezinfekčný elixír. Ten veľmi dobre poznala. Keď raz otec na ňu vyťiahol bič, tak ich škriatok jej tam ošetril hlboké rany.
Zrazu jej len ošetrovateľka chytila ruku.
"Slečna, chyťte sa niečoho. Bude vás to pekelne bolieť." povedala a Remus hneď nastavil ruku.
"To nebude treba." povedala a chladne sa na Remusa pozrela. Ošetrovateľka pokrútila hlavou. Tiež rátala s tým, že začne pišťať od bolesti, ale Alectra nič. Ďalej mala na tvári škleb, ako keby rozmýšľala. Necítila pichanie, ani pálenie. Cítila iba chuť na pomstu. Pomstiť sa svojej matke, otcovi, Blackovej...
"Al, nebolí ťa to?" spýtal sa po chvíli Remus. Tá sa na neho pozrela ako by nič.
"Predstav si, že nie. Som zvyknutá aj na horšie." povedala kľudne. Ošetrovateľka jej to práve vydezinfikovala a obviazala elasticým obväzom.
"Ďakujem vám." usmiala sa na ňu.
"Neni zač, od toho som tu. Ale nabudúce nič nerozbíjajte a hlavne nie na štedrý večer. O dva dni sem potom prídite. Dám vám to dole." povedala veselo ošetrovateľka a odišla do svojho kabinetu.
Dievča s havraními vlasmi si veselo vykročilo von, na už tmavú chodbu následovaná svojim "kamarátom".
"Al, čo sa deje?" spýtal sa jej.
"Nič sa nedeje. Malo by sa?" spýtala sa posmešne.
"Správaš sa divne. Úplne inak."
"To je tým, že som slobodná. Už nebudem poslúchaž matkine príkazy." povedala uvoľňujúco.
"Al, ale to nie je len tým." pokrútil hlavou. Zrazu sa pred mini objavila postava. Lepšie povedané Bella a mala na tvári nebezpečný škleb. Alectra sa doširoka usmiala. Vedela, že čaká na ňu. Dalo sa to rátať.
"Zdravím, Bella." pozdravila ju chladne. Remus sa na ňu prekvapene pozrel. Koľko mala v sebe zlosti a nenávisti...
"Ale, Alectra. Čo sa ti stalo?" spýtala sa a nebezpečne sa zasmiala. Bol to chladný, nenávistný smiech.
"Len malé škrabnutie. Nemusíš sa o mňa báť." povedala a zovrela vo vrecku svôj prútik.
"Inak, tvoja matka ťa nechala pozdravovať. Máš sa ihneď vrátiť so slizolinu." preniesla chladne.
"Len cez moju mŕtvolu." sykla chladne a v očiach sa jej nebezpečne zaiskrilo.
"Čo nebolo, môže byť. Vieš čo sa stane, ak sa k nemu nepridáš." usmiala sa Bella.
"Viem, ale nemaj o mňa strach. K tomu plešatému imbecilovi sa nepridám, aj keby som mala zomrieť." povedala pokojním hlasom. Remus sa len nemo prizeral, vôbec tomu nechápal.
"Chceš skončiť, ako tvoj brat?" sykla. Alectre sa zúžili zreničky.
"O ňom nehovor!"
"A prečo? Trochu sa pobavíme. Ach áno, Brain. Bol taký krásny." zasnila sa Bellatrix. Alectra už vyťiahla na ňu prútik.
"Už som ti hovorila, že o ňom nehovor!"
"A prečo?"
"Lebo tvoja nevymáchaná papula nemá také privilégiá, aby o ňom hovorila!" zavrčala. Bella na ňu vyslala neverbálne zaklínadlo. Alectra ho odrazila späť na Bellu, ktorá sa mu nestihla uhnúť. Odrazilo ju to niekoľko metrov dozadu. Dopadla tvrdo na zem. Alectra použila na ňu ďaľšie neverbálne zaklínadlo. Z jej prútika vyšľahol had, ktorý ju ihneď zviazal.
"Už-o-ňom-nehovor! A povedz mojej milovanej matke, že na ňu zvysoka kašlem!" predsedila medzi zubami a znovu pokračovala v ceste.

"Al?" spýtal sa jej nesmelo Remus.
"Hm?"
"Prečo si bola na ňu taká chladná?" spýtal sa s rešpektom. Teraz pochopil, že by ju nechcel vytočiť.
"Lebo spomínala môjho brata." povedala smutne a sklonila hlavu.
"A povieš mi o ňom niečo?" spýtal sa neisto. Vtedy opadla z Alectri všetká zloba. Zhlboka sa nadýchla a začala hovoriť všetko o jej bratovi.
"Bol o dva roky starší. Keď som mala osem rokov, pokúsal.....pokúsal ho vlkodlak. Bola to veľká stráta pre našu rodinu. Matkaa ho začala brať ako vyvrheľa. Nechcela, aby jej potomok bol taký netvor, aj keď ja som ho brala stále tak ako predtým. Veď on za to nemohol....Potom....raz som sa vrátila od mojich príbuzných a...už som ho nikde nenašla. Matka ho len tak, bez ľútosti odrstánila, aby nešpinil náš rod. Preto aj keď sa nepridám k tomu chlapíkovi, ma matka bude chcieť odstrániť, tak ako Braina." povedala. Po líci jej sťiekla slza. Potom ďaľšia a ďaľšia. Remus sa na ňu ľútostivo pozrel. Sám bol vlkodlak, ale aj hento bolo na neho moc. Jemne si Alectru privinul k sebe a tuho ju objal.
"Al, už je dobre. Len sa musíš ovládať. Ja o tomto nikom nepoviem." povedal a pozrel sa jej do očí.
Alectra urobila to isté.
Mal tak nádherné medové oči. Začala sa v nich utápať. Slabý hlások jej hovoril, nech odvráti svoj pohľad, ale ona nemohla. Ona nechcela. Pomaly sa k nej začal približovať. Vdýchol do seba vôňu jej vlasov. Tak nádherne voňali. Ako vanilka. Znovu sa pozrel do jej očí a hneď potom sa zahľadel na jej pery. Boli také červené a plné. Jemne sa ich dotkol tými svojími. Opatrne láskal jej spodnú peru a hral sa jej s jazykom. Túžil po tom a ani nevedel prečo. Cítil, ako mu niečo, nejaký slabý hlasok našepkáva, aby to urobil.
Hoc Alectra chcela pokračovať, nemohla. Nemohla zradiť Lucy, jej najlepšiu kamarátku. Silno ho od seba odstrčila a začala neuveriteľne rýchlo dýchať. Potom sa chytila za pery.
"Remus...ja..."
"Prepáč." povedal a pozrel sa na stenu vedľa nej.
"To sme nemali."
"Ja viem."
"Ale nemôžeme sa priznať."
"Ja si myslím to isté."
"Nič sa vlastne nestalo."
"Nie, nič." pritakal Remus.
"Ty máš stále Lucy, ste šťastný a toto bolo len pobláznenie." povedala potichu. Dúfala, že s ňou Remus súhlasí, ale zaryto mlčal. Alectru to dovádzalo k zúfalstvu.
"Povedz, že to bolo len pobláznenie?!" zakričala na neho so slzami v očiach. Ten sa jej zahľadel do očí. Bola v nich láska, smútok, zmätok. Alectra sa na neho pozrela so slzami v očiach.
"Povedz niečo?!" znovu zakričala zúfalo. Remus sa pozrel do zeme. Alectra zakrútila hlavou a ušla preč, smerom tam, kam šli spoločne.

Nechápala to. Čo to do neho vošlo? Prečo nič nevravel? Prečo zaryto mlčal? Prečo nepovedal, že to bolo len pobláznenie? Len chíľková slabosť?
Povedala Tučnej paní heslo a tá ju neochotne pustila dnu. Rýchlo sa ukľudnila, aj keď stále bola roztrasená. Nahodila na svoju tvár bezstarostný úsmev a sadla si vedľa nich do kresiel.
"Ahojte." usmiala sa na nich.
"Ahoj. Kde je Remus?" spýtala sa Lucy.
"Išiel ešte niečo vybaviť. Zachvíľu by mal prísť." povedala kľudne.
"A čo ruka?" spýtala sa jej Lily.
"V pohode. Vybrala mi odtiaľ črepiny a vydezinfikovala."
"A prečo si to urobila?" spýtal sa jej James.
"Čo prečo?" spýtala sa nechápavo.
"Prečo si rozbila to zrkadlo, tvojou rukou." povedal James a zvedavo sa na ňu pozrel.
"Teraz sa o tom nechcem rozprávať." povedala potichu.
"Dobre, neskôr nám to povieš." usmiala sa na ňu Lucy.
Zrazu sa otvoril potrét. Do spoločenskej miestnosti vstúpil Remus. Nešiel k nim, pokračoval do chlapčenských spáľní. Predsa sa tam ale pozrel a jeho pohľad sa stretol s tým Alectriným. Zmätene zakrútil hlavou a vyšiel hore schodmi. Alectra smutne sklopila hlavu a znovu sa zadívala do plameňov.
 

1 člověk ohodnotil tento článek.

Komentáře

1 barbora barbora | 8. listopadu 2007 v 19:29 | Reagovat

skvele:D uplne super:D ale cakala som, ze ich nacapa lucy:P

2 amy amy | 8. listopadu 2007 v 19:30 | Reagovat

velmi sa mi to pacilo alo vzdy super :)

3 moreen moreen | Web | 8. listopadu 2007 v 19:31 | Reagovat

to bylo smutný.. ty alectru teda nešetříš, asi měla hodně těžkej život..

4 wisty wisty | E-mail | Web | 8. listopadu 2007 v 19:51 | Reagovat

jé tak další hezká kapča :) fakt úžasný!!! jen tak dál!!! :)

5 Areneis Areneis | Web | 8. listopadu 2007 v 22:34 | Reagovat

byla to pěkná kapitolka. Smutná a krásná. Přesně to, co teď potřebuju :-)

6 luluuu luluuu | Web | 8. listopadu 2007 v 23:31 | Reagovat

super kapitola....chceme ĎALŠIU!!!:)

7 Jenny Jenny | Web | 9. listopadu 2007 v 7:57 | Reagovat

Tak to bylo krásný a smutný=(( plešatý imbecil mě pobavil=D Těším se moooc na další kapitolu!

8 Mishelin Mishelin | E-mail | Web | 9. listopadu 2007 v 15:58 | Reagovat

Tak to bolo smutnučké. Ale inak dobre :0)

9 Peggy Peggy | Web | 9. listopadu 2007 v 16:07 | Reagovat

to je skvělá kapitola!!! =)

pořád jsem si lámala hlavu s tím nadpisem, protože jsem si řikala, jestli myslíš "brain" jako mozek a ono je to jméno!!! :D:D:D

10 Wyrda Wyrda | Web | 9. listopadu 2007 v 22:38 | Reagovat

Nedávno jsem objevila tuto povídku a pustila se s vervou do čtení...přečetla jsem vše jedním dechme (no, tak ne jedním, to je nereálné :-D). Musím říct, že jsem z tvé povídky zatím maximálně nadšená ;-) a určitě k sobě na web hodím odkaz, aby si početli i ostatní...

11 Bella Bella | Web | 10. listopadu 2007 v 0:57 | Reagovat

super už sa neviem dockat na dalsiu

12 Cee Cee Webb Cee Cee Webb | E-mail | Web | 10. listopadu 2007 v 10:45 | Reagovat

No, už se v tom přestávám orientovat. Teda... je to sice přehledný, ale že bych dokázala odhadnout, jak to bude dál? To sotva! Je to super, fakticky. Pokračuj takhle dál a někam to dotáhneš. ☺

13 Miracle Miracle | E-mail | Web | 10. listopadu 2007 v 14:53 | Reagovat

Jane! To je super! Mě se to líbí ještě víc, než když jsem to četla poprvé! Bezvadný. Doufám, že se zase brzo potkáme na ICQ. Od tý doby, jak mi vypadl ten net jsem tě tam nějak neviděla. Máme ještě určitej úkol, ne? ;) Teda jestli to furt platí... A kapitolka je jako obvykle - nádherná! :D

14 MIRISKA MIRISKA | 7. ledna 2008 v 20:19 | Reagovat

peknee......

15 Remi Remi | Web | 27. června 2016 v 22:37 | Reagovat

Výborná kapča!!! :-)  :-)  :-)
A teď by to chtělo zase neco o Lilce a Jimmim :-D  :-D  :-D  :-D  (Já vím, som taká náročná :-D )

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama